VW Beetle: Svet sa lúči s Chrobákom. V Mexiku vyrobili posledný kus

Dnes, 10. júla, zastavila v mexickom Pueble automobilka VW produkciu svojho azda najznámejšieho modelu Beetle. Posledný exemplár však nezamieri k zákazníkovi, ale priamo do firemného múzea. Tým sa s najväčšou pravdepodobnosťou skončí viac ako osemdesiatročná história legendárneho Chrobáka. Volkswagen, teda ľudové auto, malo v 30. rokoch minulého storočia splniť sen mnohých Nemcov o vlastníctve pohodlného a cenovo dostupného dopravného prostriedku. Tento revolučný automobil sa verejnosti predstavil presne 15. februára 1936. Jeho zrod ohlásil počas otvorenia X. ročníka berlínskeho autosalónu osobne nemecký vodca Adolf Hitler. Chrobák bol tak súčasťou nacistickej propagandy a stal sa tiež príkladom priemyselnej špionáže.

Konštruktér automobilu Ferdinand Porsche sa totiž pri jeho návrhu inšpiroval českou Tatrou. Konkrétne projektom V750 Hansa Ledwinku. Neskôr dokonca došlo k finančnému odškodneniu Tatry zo strany Volkswagenu. KdF-Wagen, nazývaný podľa nacistickej organizácie Kraft durch Freude (Sila vďaka radosti), sa však pred vypuknutím druhej svetovej vojny prakticky k žiadnemu z 300 000 Nemcov, ktorí si naň pravidelne sporili, nedostal. Prví majitelia sa z aerodynamicky tvarovaného automobilu so vzduchom chladeným motorom vzadu a zadným náhonom mali radovať už v roku 1939. Plány však prekazila vojna.

Úplne nová fabrika začala namiesto Chrobákov chrliť vojenské verzie – KdF 82 Kübelwagen a obojživelný KdF 166 Schwimmwagen. Pri vývoji Volkswagenu, ktorý sa neskôr preslávil pod menom Chrobák, sa pritom nešetrilo peniazmi ani ľudskými zdrojmi. Pre auto, ktoré malo stáť menej ako tisíc mariek, pričom sa dodnes vedú spory, či ho bolo vôbec možné za túto cenu aj vyrobiť, vznikala od roku 1938 pri Fallerslebene v Dolnom Sasku najmodernejšia automobilka svojho druhu v Európe. A nielen ona, ale tiež celé nové mesto, dnešný Wolfsburg. Výstavba prebiehala za masívneho nasadenia vojenských zajatcov aj väzňov z koncentračných táborov.

V automobilke sa vyrábali tiež súčiastky do zbraňových systémov a opravovali lietadlá a ako väčšina iných nemeckých tovární sa stala cieľom spojeneckého bombardovania. V máji 1945 tak ležala prakticky v troskách. O závod sa síce po vojne zaujímal americký Ford, nakoniec bol však ponechaný v správe britského majora Ivana Hirsta. Vďaka nemu sa výroba, a to napriek veľmi negatívnym vyjadreniam anglických odborníkov z automobilového priemyslu, znovu rozbehla, a ešte v roku 1945 zišlo z liniek prvých 1 800 Volkswagenov.

O rok neskôr vyprodukoval závod takmer 10 000 exemplárov. To sa už auto volalo oficiálne Volkswagen Type 1. Významná pre kariéru Chrobáka bola jeho účasť na amsterdamskom autosalóne v roku 1948. Prakticky okamžite si získal sympatie publika. Na konci roka 1950 už jazdilo po celom svete stotisíc Volkswagenov a o päť rokov neskôr dokonca celý milión. Koncom štyridsiatych rokov sa model začal exportovať do Spojených štátov, odkiaľ vraj pochádza jeho prezývka, ktorá sa až koncom 60. rokov stala oficiálnym pomenovaním auta.

Chrobák, anglicky Beetle a nemecky Käfer, tak vraj VW prvýkrát nazvali novinári z New York Times v roku 1938. V priebehu rokov sa Beetle stal kultovým autom. Najviac slávy získal ako auto amerických hippies. Pritom je dodnes záhadou, prečo sa tak stalo. Auto nikdy neponúkalo dostatok priestoru a motor vzadu bolo počuť viac, ako by sa patrilo. Navyše nebol Chrobák spočiatku ani zvlášť spoľahlivý. V Amerike dokonca koloval vtip, že automobilka dá pamätnú medailu každému, kto s Chrobákom dokáže najazdiť viac ako 100 000 kilometrov. Kampaň „thinf Small“ agentúry New York DDB však zabrala.

Neexistoval takmer nikto, kto by aspoň na chvíľu nezatúžil vlastniť Volkswagen. Chrobák sa stal dizajnérskou ikonou a objektom záujmu umelcov, objavili sa autá s karosériou z dreva, kovaných mreží alebo pokryté trávou. Volkswagen si zahral aj v niekoľkých filmoch, napríklad v Spáčovi Woodyho Allena, kde hlavný hrdina zaspí na 200 rokov a prebudí sa do sveta plného násilia. Čoskoro narazí na Chrobáka, vezme kľúče a bez problémov naštartuje. Stal sa tiež základom rovnako populárneho minibusu VW T1 a tiež Porsche.Spomeňme aj film Love Bug z roku 1968. Z Chrobáka sa stalo jedno z najpredávanejších zahraničných áut v USA.

Chrobák však nie je len vecou imidžu, v mnohých krajinách sveta sa osvedčil ako spoľahlivý pomocník a auto do nepohody, napriek výlučne dvojdverovej karosérii slúžil často ako taxík. V Európe vyrobili posledný kus v roku 1978 a o sedem rokov neskôr bol do Nemecka oficiálne dovezený posledný exemplár z Južnej Ameriky. V Mexiku sa však pôvodný Chrobák vyrábal v takmer nezmenenej podobe až do roku 2003. Celkom zišlo z montážnych pásov viac ako 22 miliónov kusov, čo radí toto auto na druhú priečku historickej tabuľky.

V tom čase bol už však na svete novodobý Chrobák. V roku 1998 totiž Volkswagen, vedený vtedajším šéfom Ferdinandom Piechom, vnukom konštruktéra Volkswagenu, prišiel s jeho modernou verziou s názvom New Beetle. Vychádzala z vtedajšieho VW Golf, aj preto bol motor umiestnený vpredu naprieč a poháňal predné kolesá. Na ikonu odkazoval New Beetle len tvarom karosérie a vázičkou na kvet na palubnej doske. Počiatočná vlna záujmu však postupne ochabovalaa emócie chladli. VW zistil, že Beetle má úspech najmä u žien, čo jeho predaje obmedzovalo.

Preto prišila automobilka v roku 2012 s druhou generáciou s menej oblými tvarmi, väčším batožinovým priestorom aj interiérom a moderným infotainmentom. Hneď po uvedení na kľúčový americký trh vzrástli registrácie päťnásobne na 29 000 kusov, potom sa však scenár opakoval. Záujem o Beetle klesal. Od roku 1998 predala automobilka len asi 500 000 kusov, čo nie je možné porovnať s úspechom pôvodného modelu. Posledný exemplár z celkom 5 961 áut limitovanej rozlúčkovej edície New Beetle tak zišiel z výrobných liniek v Pueble práve dnes. Je len málo pravdepodobné, že by sa ešte niekedy vrátil do ponuky nemeckej automobilky.

Nepotvrdili sa ani informácie o jeho elektrickej budúcnosti. Šušká sa však, že by jeho pozíciu mohol zastúpiť takzvaný Golf Light, ktorý by tvarmi odkazoval na prvú generáciu Golfu – druhú ikonu nemeckej značky. S ôsmou generáciou Golfu však nemá mať veľa spoločného. A to aj preto, že cenou zamieri podstatne nižšie, skôr k Polu. Golf Light má stáť na lacnejšej platforme MQB A0, teda tej, ktorú využíva VW Polo, Seat Ibiza, alebo aj nová Škoda Scala. Bližšie informácie o tomto projekte neočakávame skôr ako koncom tohto roka. Všetka pozornosť sa totiž vo Wolfsburgu sústreďuje na premiéru nového Golfu a elektromobilu ID.3.