Trojbodový bezpečnostný pás má 60 rokov. Je stále ‘in‘

Foto: Volvo

Bezpečnostný pás - Nils Bohlin Nils Bohlin získal patent na svoj geniálny bezpečnostný systém v roku 1958. Len krátko na to, ako nastúpil do služieb Volva.

Od 60. rokov 20. storočia zachránil trojbodový bezpečnostný pás státisíce ľudských životov a zabránil zraneniam alebo aspoň znížil následky zranení. Vynález Nilsa Bohlina, konštruktéra švédskej automobilky Volvo, sa hrdí ocenením nemeckého patentového úradu ako jeden z ôsmich patentov, ktoré mali najväčší význam pre ľudstvo za posledných sto rokov! Bohlin dostal toto ocenenie spolu s ďalšími legendárnymi vynálezcami, ako boli Karl Benz, Edison či Diesel.

Nils Bohlin sa narodil v roku 1920 v meste Härnösand vo Švédsku. Svoju pracovnú kariéru odštartoval v roku 1942 u výrobcu lietadiel Svenska Aeroplan Aktiebolaget (SAAB) ako letecký inžinier. V roku 1955 bol poverený vývojom katapultovacích sedadiel pre vojenské prúdové stíhačky. Paradoxne sa Bohlin zaujímal aj o presne opačný fenomén. O čo najbezpečnejšie zafixovanie tela počas extrémneho spomalenia. Onedlho dostal príležitosť rozvíjať svoje nápady. V roku 1958 Gunnar Engellau, vtedajší prezident Volva, angažoval totiž Nilsa Bohlina ako bezpečnostného inžiniera.

Foto: Volvo

Bezpečnostný pás - Nils Bohlin Trojbodový bezpečnostný pás zaviedlo Volvo do svojich modelov v roku 1959. Zatiaľ len do tých, ktoré sa predávali na domácom trhu.

Bohlin nadviazal na dovtedajší vývoj bezpečnostných systémov Volva, ktorým sa automobilka snažila zabrániť pri náraze kontaktu tela s vnútornými časťami karosérie alebo aspoň znížiť následky takýchto zranení. Napríklad pomocou teleskopického stĺpika riadenia, čalúnenej prístrojovej dosky či diagonálneho bezpečnostné pásu na predných sedadlách, ktorý sa objavil vo Volvách štandardne od roku 1957. Bohlin však rýchlo pochopil, že dvojbodový pás nemá požadovaný potenciál pre ďalší vývoj. Dôvodom bolo, že spona pásu bola umiestnená vo výške hrudného koša.

Výsledok? Kvôli tejto polohe spôsobovala spona poškodenie mäkkých orgánov namiesto toho, aby ich chránila. Šéf Volva Engellau to dobre vedel, keďže mal tragickú osobnú skúsenosť s následkami dopravnej nehody. Jeden z jeho blízkych príbuzných zahynul pri dopravnej nehode, hoci použil dvojbodový bezpečnostný pás. Bohlina preto požiadal o vývoj lepšej alternatívy. Ten rýchlo pochopil, že dokonale zafixovaná musí byť nielen horná, ale aj dolná časť tela. Podmienkou však bolo, aby bol systém jednoduchý a dal sa obsluhovať jednou rukou.

Foto: Volvo

Bezpečnostný pás - Nils Bohlin Konštrukcia trojbodového pásu sa v princípe za posledných 60 rokov nezmenila. Vďaka samonavíjaniu sú však komfortnejšie ako v minulosti. Disponujú napínačmi a spoluoracujú s ďalšími prvkami pasívnej bezpečnosti.

Patent na trojbdový pás získal Bohlin už v roku 1958. Jeho dizajn je do dnešných dní neprekonaný. Tvorí ho vodorovný bedrový pás spojený s diagonálnym hrudným pásom, prebiehajúcim naprieč hornou časťou tela. To predstavovalo zásadný rozdiel oproti predchádzajúcim návrhom trojbodových pásov s popruhmi v tvare písmena „Y“ od Griswolda. V roku 1959 bol patentovaný trojbodový bezpečnostný pás zavedený v modeloch Volvo Amazon (120) a PV 544 predávaných v Škandinávii. Tým sa Volvo stalo prvou automobilkou, ktorá vybavovala svoje vozidlá týmto bezpečnostným systémom.

Majitelia áut ich však spočiatku veľmi radi nemali. Ešte pred uvedením novinky v modeloch určených na export sa preto Volvo rozhodlo uskutočniť sériu nárazových testov so všetkými typmi bezpečnostných pásov, ktoré boli v tom čase k dispozícii. Výsledky dali Bohlinovej koncepcii za pravdu. Trojbodový pás zabezpečoval najlepšiu úroveň ochrany. Preto v roku 1963 zaviedlo Volvo trojbodový bezpečnostný systém v USA a na ďalších trhoch, kde sa dovtedy neponúkal. Znamenalo to, že všetky automobily Volvo, opúšťajúce výrobný závod, boli štandardne vybavené trojbodovými bezpečnostnými pásmi na predných sedadlách.

Inžinieri značky Volvo na čele s Bohlinom začali čoskoro pracovať aj na vybavení zadných sedadiel bezpečnostnými pásmi. Volvá mali kotviace body pre bezpečnostné pásy vzadu už od roku 1958, no trvalo až do roku 1967, kým sa podarilo presvedčiť zákazníkov o význame ich používania. Verejnosť totiž podliehala fikcii, že sedenie v zadnej časti kabíny poskytuje potrebnú ochranu. Skutočnosť bola iná. Nepripútané osoby v zadnej časti boli pri náraze doslova katapultované dopredu silou 3 000 – 5 000 kg, čím predstavovali riziko nielen pre seba, ale aj pre osoby sediace na predných sedadlách.

Počas svojho pôsobenia vo Volve sa Bohlin zaslúžil o neustále zvyšovanie bezpečnosti. Už veľmi skoro pochopil význam ochrany pri náraze zboku a v 70. rokoch 20. storočia začal pracovať na rozličných technických riešeniach, z ktorých niektoré sa implementovali do komplexného patentovaného systému ochrany SIPS – Side Impact Protection System – ktorý značka Volvo zaviedla ako prvý automobilový výrobca na svete. Po odchode do dôchodku v roku 1985 sa Nils Bohlin stal externým poradcom Volva. Zomrel v roku 2002 ako 82-ročný na následky mozgovej mŕtvice.

História trojbodových pásov

Moderné bezpečnostné pásy majú 60 rokov

Fotogaléria 10 fotiek

+7