Jednoducho, športovo úžitkové autá sú ťažké samy osebe, a keď k nim pridáte batérie, sú ešte ťažšie. A čím sú ťažšie, tým viac výkonu potrebujú. To si zas vyžaduje viac batérií, a teda opäť vyššiu hmotnosť. Uniknúť z tohto začarovaného kruhu nie je ľahké. A potom je tu rastúci odpor vzduchu. „Čím väčšie auto je, tým väčšou výzvou je aerodynamika. Ak si nedáte pozor a s takýmto veľkým a ťažkým elektromobilom zamierite na diaľnicu, jeho dojazd sa rozplynie po pár kilometroch,“ povedal Rogers novinárom na stretnutí v technickom centre automobilky v Gaydone. Čosi ako čisto elektrický Range Rover teda príliš reálne nevidí.
Ako lepšiu alternatívu navrhuje pre SUV vodík, teda palivové články, vzhľadom na neporovnateľne nižšiu hmotnosť technológie a rýchlejšie tankovanie, ako je nabíjanie akumulátorov. V tom sa však celkom rozchádza so svojím predchodcom Wolfgangom Ziebartom, ktorý v roku 2016 označil vodíkové autá za úplný nezmysel, pretože výroba vodíka si vyžaduje veľké množstvo elektrickej energie a jeho preprava ďalšie emisie CO2. Rogers spresňuje, že autá s palivovými článkami dávajú zmysel len vtedy, ak je vodík vyrábaný pomocou energie z obnoviteľných zdrojov. A sme zase na začiatku, pretože veľká väčšina z nej vzniká stále v uholných elektrárňach.
Klaus Froehlich, šéf vývoja BMW Group, je zas naklonený čisto elektrickým autám. Na akcii NextGen v Mníchove sa vyjadril: „Očakávame, že pokiaľ pôjde vývoj energetickej hustoty akumulátorov správnym smerom, budú elektrické autá najefektívnejším riešením.“ Navyše dodáva, že vodíková technológia je dnes desaťkrát drahšia ako čisto elektrická. Ceny sa podľa neho môžu dostať na prijateľnejšiu úroveň najskôr za šesť rokov. Nehovoriac o chýbajúcej vodíkovej infraštruktúre. Ako sa teda zdá, ani najväčšie automobilky sveta nemajú v elektrifikačnej stratégii celkom jasno. Zlé rozhodnutia však pre nich môžu byť v konečnom dôsledku fatálne.