Automobilky sú na prahu elektrickej éry. Tlačia ich k tomu skôr emisné limity ako dopyt zo strany zákazníkov či snaha o zisk. Nie je to tak dávno, čo dnes už bývalý šéf koncernu Daimler Dieter Zetsche prehlásil, že na elektromobiloch sa jednoducho zarobiť nedá. Možno aj preto mal Mercedes-Benz k elektromobilite veľmi rezervovaný vzťah. Za pravdu dávali Zetschemu nepriaznivé obchodné výsledky konkurenčného BMW, ktoré investovalo miliardy eur do rozvoja elektrickej divízie „i“. Zetsche sa síce pri svojom odchode v januári 2019 symbolicky lúčil predstavením revolučného elektrického SUV Mercedes-Benz EQC, no to neznamená, že jeho slová neplatia.
Drahé, ale lacnejšie ako pokuty
Automobilové koncerny vrátane Daimleru, BMW, Volkswagenu či PSA síce plánujú elektrickú ofenzívu, ale majú na to celkom iné dôvody, ako zveľaďovanie svojich ekonomických výsldkov. Elektromobily budú vyrábať a tak trochu vnucovať zákazníkom preto, že to pre nich môže byť lacnejšie, ako platiť pokutu 95 eur za každý nadlimitný gram CO2, ktorý vyprodukujú ich predané autá už v budúcom roku. Vyšplhať sa môžu do miliárd eur. Uveďme príklad. Ak by automobilka vyrobila a predala za rok v Európe milión áut a ich flotilový priemer by predstavoval 100 gramov CO2 na kilometer, teda len o päť viac, ako bude od 1. januára 2020 povolené, zaplatia pokutu 475 miliónov eur. To sa premietne do ceny áut.
Lenže veľké koncerny predajú aj niekoľko miliónov vozidiel ročne, čím výška penalizácie logicky rastie. Elektromobily im však umožnia tieto straty znižovať, keďže podľa európskych pravidiel vypúšťajú nula gramov CO2 na kilometer. Jeden predaný elektromobil dokáže „legalizovať“ hneď niekoľko áut so spaľovacími motormi, ktoré sú nad normou. Pritom do roku 2025 sa majú emisie CO2 z osobných áut znížiť o ďalších 35 %! Automobilkám tak neostáva nič iné, ako tlačiť na elektromobilitu. Bez nej nebudú schopné dosiahnuť tieto ambiciózne ciele. A musia tiež veriť na zázrak. Napríklad, že klesne cena akumulátorov a že nová generácia batérií umožní väčší dojazd a rýchlejšie nabíjanie.
Inak si ich zákazníci bez štátnych dotácií nekúpia v potrebnom množstve. Jednoducho preto, že budú drahé a užívateľsky menej priateľské ako klasické autá so spaľovacím motorom. Ešte horšie sú na tom však výrobcovia, ktorí stavili na jednu kartu. A to elektrickú. Príkladom môže byť americká Tesla. Je síce najväčším výrobcom elektromobilov, získala si uznanie aj obrovskú obec fanúšikov, ale za celú svoju históriu nezaznamenala jeden jediný „plusový“ rok. Naopak, jej celková strata sa dnes odhaduje asi na šesť miliárd dolárov. Existuje len vďaka dôvere investorov. A to okrem predaja elektromobilov predáva aj emisné kredity iným výrobcom. Jednoducho, predáva im čistý vzduch.
Elektrická karta je riskantná
Elon Musk síce vyhlásil, že Tesla vznikla najmä preto, aby inšpirovala iných, ale tí, ktorí si Muskove slová vzali k srdcu, mu asi vďační nebudú. Sú tu totiž dva nové prípady, ktoré ukazujú, že z elektromobilov zatiaľ veľký biznis nebude. Poznáte značku Dyson? Stretnúť sa s ňou môžete na bezvreckových vysávačoch, fénoch či sušičoch rúk. Jej zakladateľ James Dyson, ktorý svoju zázračnú kariéru odštartoval v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, sa prepracoval do zoznamu najbohatších ľudí planéty. Jeho majetok sa odhaduje približne na 13,9 miliardy dolárov. V roku 2017 si však vzal do hlavy, že vstúpi do sveta elektromobility vlastným „elektromobilom“ využívajúcim batérie s tuhým elektrolytom. Na trh mal prísť v roku 2020.
Zamestnal tím 500 expertov, ktorých úlohou bolo vyvinúť nové konkurencieschopné elektrické auto. Pôvodne plánoval Dyson investovať dve miliardy libier (2,3 miliardy eur). Za dva roky však projekt pohltil 2,5 miliardy libier a výsledok tu stále nie je. A dnes vieme, že ani nebude. Tento mesiac totiž spoločnosť oznámila, že projekt s okamžitou platnosťou zastavuje. „Nejde o zlyhanie produktu alebo tímu. Naozaj sme sa snažili, tvrdo pracovali, ale bohužiaľ nevidíme spôsob, ako náš projekt urobiť komerčne úspešným,“ uviedol samotný James Dyson. Britský miliardár sa tak rozhodol radšej oželieť investované prostriedky, ako prísť o ďalšie miliardy. Tento inštinkt však rozhodne chýbal Jiaovi Yuetingovi, ktorý sa preslávil ako zakladateľ čínskeho Netflixu.
Čínsky miliardár to svojím majetkom dotiahol až na šesť miliárd dolárov. Mal ich ešte v roku 2015, keď umožnil vytvoril značku Faraday Future. Tá mala za cieľ zaútočiť vlastnými elektromobilmi na americkú Teslu. Faraday Future dokonca predstavil prototyp elektromobilu FF91, ktorý vo všetkých parametroch porážal konkurenčného amerického súpera. Spoločnosť nayvše začala vyberať na objednané vozidlá zálohy vo výške 5 000 dolárov. Realita dneška je celkom iná. Jia Yueting vyhlásil už pred dvoma rokmi osobný bankrot a presťahoval sa do USA. Jeho súkromné dlhy sa odhadujú na 3,6 miliardy dolárov. Tento mesiac ohlásil, že v rámci oddlženia predá svoj podiel vo Faraday Future. Získať by tak chcel dve miliardy dolárov. Lenže spoločnosť zatiaľ nič nevyrába a ani nie je isté, že sa tak nakoniec stane.