Tvar batožinového priestoru môže byť nesmierne komplikovaný. O to ťažšie je zmerať jeho objem. Navyše musí ísť o objem, ktorý je využiteľný. Nie každá špára znamená, že sa dá aj použiť. A na to slúži stará dobrá metóda. Zabudnite teda na počítač. Pri meraní vkladajú technici do kufra normované zelené kvádre s objemom jedného litra, ktoré majú rozmery 20 × 10 × 5 centimetrov. Ich skladanie sa riadi normou ISO3832. A aj keď sa to celé vlastne môže zdať pomerne jednoduché, takzvané „litrovanie“ batožinového priestoru má svoje úskalia.
„Litrovanie“ je hotová veda
„Dôležité je, že objem, ktorý dostaneme do auta, uvádzame neskôr v technických údajoch k vozidlu. Preto musíme byť schopní kedykoľvek tento proces zopakovať,“ vysvetľuje základnú zásadu merania Ladislav Kraus, zodpovedný za vývoj batožinových priestorov automobilky Škoda. Teoreticky by ste teda mali aj vy sami dokázať výsledok technikov zopakovať. Museli by ste ale tiež dodržiavať dané pravidlá. Kvádrom sa napríklad nesmie do auta „pomáhať“ silou, aj keď drobné tolerancie tu sú. Koberec či čalúnenie totiž určitú pružnosť dovoľujú.
Pravidlá tiež určujú, kam až sa smie nakladať a to vychádza z toho, podľa akej verzie normy postupujete. Môžete merať objem po hranu operadiel zadných sedadiel alebo po kryt batožinového priestoru, čo znamená pri rôznych modeloch prekvapivo veľké rozdiely. Kryt ale v žiadnom prípade nesmie byť podľa normy kvádrami nijako nadvihovaný. Technici, samozrejme, majú s „litrovaním“ bohaté skúsenosti a vedia využiť doslova každú medzeru. Zatiaľ sa im vďaka tomu vždy podarilo namerať ešte o niečo lepší objem, než aký udávajú počítačové simulácie.
Tento „boj“ o litre v kufri sa totiž začína dávno pred skladaním tehličiek do kufra auta. Objem batožinového priestoru je súčasťou zadania vývoja celého vozidla. Vývojári teda nečakajú na to, aký veľký kufor nakoniec vznikne. Tento priestor musí navyše splniť aj celý rad ďalších požiadaviek. Nielen na praktickosť, ale napríklad aj na pevnosť konštrukcie. Preto je vopred starostlivo pripravovaný vrátane pevnosti dielcov. Prvotný návrh prebieha v počítači a už v ňom sa simuluje aj meranie objemu.
Ľudský faktor vyhráva
„Meranie môže urobiť počítačový program automaticky, opäť s využitím normovaných kvádrov, tentoraz virtuálnych, alebo to môže v počítači urobiť aj človek," opisuje Kraus postup. Pre počítač však ide o mimoriadne náročnú úlohu. „Trvať to môže aj celý víkend. Počítač totiž hľadá najlepšiu možnú cestu, a keď sa kváder nezmestí, skúša, kam až musí zostavu rozobrať, aby priestor využil ešte lepšie,“ dodáva Peter Hancko, jeden z konštruktérov batožinových priestorov. Šokujúce je, že ľudia to zvládnu rýchlejšie a dokonca lepšie.
Človeku trvá podľa Hancka takýto „batožinový Tetris“ v modelovacom 3D programe asi jeden pracovný deň, pričom samotné fyzické skladanie je otázkou niekoľkých hodín v závislosti od toho, aký objem sa práve meria. „Pri skutočnom meraní dosiahnu technici vďaka skúsenostiam väčšinou až o päť litrov lepší výsledok ako na počítači,“ vysvetľuje Hancko. Pritom naozaj využívajú len a len svoje skúsenosti a nie rôzne „triky“, aj keď tie norma do určitej miery dovoľuje.
„Povolené je napríklad z batožinového priestoru pri meraní odstrániť všetko, čo nie je pevne spojené s automobilom. Tak ďaleko ale nejdeme, chceme, aby bol udávaný objem korektný a zodpovedal tomu, čo je možné naozaj využiť,“ hovorí Kraus. Platí však, že pri meraní sa môže využiť aj objem pod podlahou batožinového priestoru a pri meraní so sklopenými zadnými sedadlami zas miesto pri podlahe pod sklopenými operadlami. Jeho využitie v prípade, že sa sem dá po otvorení dverí dostať, norma povoľuje a definuje ho ako dodatočný batožinový priestor.
Klamať sa nedá ani pri sklopených sedadlách
Práve meranie so sklopenými sedadlami je ďalšia zložitá úloha. Je pri ňom napríklad potrebné správne nastaviť predné sedadlá. „Sedadlá sú za pomoci figuríny nastavená do pozície určenej normou pre priemerného človeka. Za takto nastavené sedadlo umiestňujeme polykarbonátovou prepážku, ktorá nám vymedzí určený priestor pre vyrovnávanie kvádrov. Tie nám potom neprepadávajú okolo sedadiel,“ vysvetľuje Hancko. Do tohto celkového objemu sa potom počítajú aj rôzne ďalšie úložné priestory, ktoré sa v aute za predným radom sedadiel nachádzajú.
Sú to napríklad zadné schránky vo dverách, schránky v podbehoch a podobne. Automobilka Škoda na meranie používa vozidlá v základnej konfigurácii batožinového priestoru. A platí to aj o iných výrobcoch, pretože podľa normy sa vždy uvádza najväčší nameraný objem batožinového priestoru. Je len pochopiteľné, že rôzne dodatočné prvky môžu jeho veľkosť ovplyvniť. A to vždy smerom k nižším číslam. To sa ale netýka prípadov, keď je vozidlo vybavené napríklad pohonom oboch náprav alebo batériou hybridného systému. Pre tieto verzie musí výrobca udávať objem kufra samostatne.