TRL: Dotykové obrazovky opäť pod paľbou kritiky. Správajú sa ako vírus

Poukázali na to už viaceré štúdie. Moderný infotainment vozidiel v podobe dotykovej obrazovky sa stáva nepriateľom bezpečnosti. Dotykové ovládanie mnohých funkcií totiž odvádza pozornosť vodiča viac ako klasické mechanické ovládače. O to horšie, že výrobcovia áut sa z dôvodu šetrenia snažia dostať do displejov maximum funkcií. Klasických ovládačov rapídne ubúda. V niektorých autách tak už nenájdete ani len panel ventilačnej sústavy. Ako príklad uveďme nový VW Golf, Škodu Octaviu alebo Seat Leon.

A to nie je dobrý trend. Po štúdii britskej organizácie IAM RoadSmart, ktorá tvrdí, že dotyková obrazovka predstavuje vyššie riziko ako 0,8 promile alkoholu za volantom alebo ako marihuana, tu máme ďalší dôkaz. Tentoraz pochádza z britského laboratória TRL (Transport Research Laboratory). Jeho výskum sa zameral napríklad na ovládanie funkcií cez Apple CarPlay a Android Auto. „Výsledkami som bol šokovaný. Očakával som, že to bude zlé, ale nie až tak. Napríklad výber skladby na Spotify zabral 20 sekúnd. Obávam sa, že dnes vôbec netušíme, ako veľmi to ovplyvňuje bezpečnosť v reálnom svete,“ uviedol Neale Kinnear, ktorý výskum viedol.

Podľa Kinneara situáciu nezlepšilo ani hlasové ovládanie. Pozornosť odpútavalo síce menej ako dotykové ovládanie, ale stále bolo nebezpečnejšie ako reakcie pod vplyvom návykových látok. TRL sa preto domnieva, že bude potrebné zaviesť štandardy na kontrolu pozornosti vodiča, podobne ako pri štandardoch Euro NCAP v oblasti asistenčných systémov. Problémom sa začala dokonca zaoberať britská vláda, pretože počet zranených a mŕtvych na tamojších cestách pribúda. To napriek tomu, že moderné autá sú neporovnateľne bezpečnejšie ako tie staršie a ich asistenčné systémy majú funkcie, ktoré sa snažia nehodám predchádzať.

Ukazuje sa teda priama korelácia medzi nárastom počtu nehôd a rozširovaním dotykových obrazoviek v autách a ich funkcií. Tak napríklad v roku 2019 nimi bolo vybavených až 82 % nových vozidiel a ich podiel vlani opäť vzrástol. Nastavenie intenzity ventilátora klimatizácie prostredníctvom obrazovky zaberie pritom dvojnásobok času ako otočným ovládačom a vyhľadanie stanice rádia či priblíženie mapy až osemnásobok. Európska únia preto zvažuje nasadenie senzorov očí, ktoré by vodiča upozornili, že príliš dlho nesleduje premávku.

Kinnear sa však obáva, že na prijatie tejto legislatívy nebudú mať európski politici čas, keďže sa musia venovať následkom pandémie koronavírusu. To môže viesť k ďalšiemu nekontrolovanému rozširovaniu nebezpečných infotainmentov. Je to doslova vírus, ktorému odoláva len zopár konzervatívnych značiek. Spomeňme aspoň japonskú Mazdu, ktorá nepovolí vodičovi ovládať viaceré funkcie dotykom počas jazdy, alebo aristokratický Rolls-Royce. Dobrou správou je aj návrat panelu klimatizácie v nových Hondách. Pre väčšinu výrobcov je ale integrácia funkcií do displejov príliš lákavá.