Kto nám začal vypínať motor? ‘Nenávidený‘ štart-stop má už 47 rokov!

05.02.2021 05:00

Mnohí by ho z auta najradšej „vyhodili“. Lenže on sa dnes už nedá ani len poriadne vypnúť. Áno, hovoríme o kontroverznom štart-stop systéme, ktorý neustále „zhasína“ motor na križovatkách. Predstavte si, nie je to nový vynález. Jeho korene siahajú až do roku 1969 a v prvom sériovom aute sa objavil o päť rokov neskôr.

Systém štart-stop je den s v každom novom aute....
Systém štart-stop je den s v každom novom aute. To napriek tomu, že ho nemajú radi motoristi ani konštruktéri motorov. Autor: BMW

Štart-stop systém nepatrí k tým, ktoré by motoristi milovali. Skôr naopak. Zahasínanie motora považuje absolútna väčšina za otravné, v niektorých situáciách nebezpečné a tiež ako potenciálny zdroj problémov. Pravdou tiež je, že z auta by ho najradšej vymontovali aj samotní konštruktéri motorov. Neprospieva motoru, štartéru ani elektrickej sústave. Napriek tomu je dnes v každom aute, pretože bez deaktivácie motora nemôžu výrobcovia ani len pomyslieť na splnenie emisných limitov. Hoci je jeho skutočný prínos pre úsporu paliva otázny, na papieri to funguje. A to je podstatné. Počíta sa každá ušetrená kvapka benzínu, každý gram CO2, ktorý neopustí výfuk.

Nápad sa zrodil už v roku 1969. Do výroby mal...
Nápad sa zrodil už v roku 1969. Do výroby mal však ešte ďaleko. Autor: Toyota

Začalo sa to pritom nenápadne, ešte v časoch, keď si automobilky nemuseli robiť ťažkú hlavu z množstva exhalácií. Prvá zmienka o vypínaní motora, keď auto stojí, padla v roku 1969 v populárno-vedeckom magazíne Popular Science. Článok v ňom publikoval Američan Fred Kircher. Jeho zámer bol vznešený. Americké mestá vrátane New Yorku, odkiaľ pochádzal, bojovali už v rokoch, keď Európania jazdili na Fiate 500, VW Beetle, Mini či Citroëne 2CV, so smogom. Tamojšie 6– a 8-valcové koráby bežne konzumovali 25 litrov benzínu na 100 km. Kircherovi logicky napadlo, že ak by motor nepracoval aspoň vtedy, keď vozidlo stojí na križovatke alebo v zápche, mohlo by to pomôcť.

Prvá bola Toyota

„Veľkému znečisteniu, ku ktorému dochádza, keď autá stoja naštartované na križovatke, možno zabrániť automatickým zhasnutím motora. Opätovné rýchle naštartovanie dosiahneme použitím silnejšej batérie a karburátora. Tým by tiež došlo k úspore paliva,“ píše Kircher. Na výrobné linky mal však štart-stop ešte ďaleko. Objavil sa v sedane Toyota Crown s motormi 2,0 a 2,6 litra až v roku 1974, teda o päť rokov neskôr. Ešte predtým si ho ale vyskúšal Bob Dunham, redaktor Popular Science. Systém opísal takto: „Motor vypne po tom, čo vozidlo sekundu a pol stojí na mieste. Agregát sa znovu aktivuje zošliapnutím spojky. Koho by táto inovácia znervózňovala, ten môže pomocníka vypnúť tlačidlom pod prístrojovou doskou.“

Toyota Crown bola prvým sériovým autom, ktoré...
Toyota Crown bola prvým sériovým autom, ktoré vypínalo motor počas státia. Už v roku 1974. Autor: Toyota

Zaujímavé je, že systém už vtedy zohľadňoval mnohé okolnosti. Neaktivoval sa napríklad, keď bola prevádzková teplota motora vysoká, keď vozidlo stálo v stúpaní vyššom ako dva stupne, aby sa nekomplikoval rozjazd, alebo v prípade, keď auto vo veľkom využívalo elektronické prvky, a teda malo vysokú spotrebu energie. „Len pár vodičov je ochotných zhasínať a znova štartovať motor ručne na každej svetelnej križovatke. Keď ale celý proces prebieha automaticky, môže sa stať procedúra atraktívnejšia. Testoval som Toyotu Crown v tokijskej prevádzke. V oboch prípadoch trvala cesta asi päť hodín. Bez systému štart-stop bola spotreba 15,58 litra, s jeho aktiváciou klesla na 14,17 litra. To znamená úsporu nejakých 10 percent,“ popisuje Dunham osobnú skúsenosť.

Fiat aplikoval štart-stop do Regaty SE. Vzniklo...
Fiat aplikoval štart-stop do Regaty SE. Vzniklo len 5 000 kusov a bolo to fiasko. Autor: Fiat

Netrvalo dlho a k Toyote sa pridali ďalší výrobcovia. V roku 1983 predstavil Fiat Regatu ES (Energy Saving). Za jej vývojom stál Mauro Palitta, ktorý zistil, že auto v meste stojí dlhšie, ako sa predpokladalo. „Vyrazil som z vývojového centra do továrne Fiatu. Trvalo to asi 35 minút a prešiel som 15 kilometrov. Z toho som ale 12 minút stál,“ uviedol v rozhovore pre Motor 1. Preto začal pracovať na štart-stop systéme. „Zisťovali sme, aké úpravy štartéra sú nevyhnutné, aby zvládol vyše 120-tisíc teplých štartov. Nikto na to nebol schopný odpovedať, pretože štandardne boli motory dimenzované na 25-tisíc štartov za studena,“ osvetľuje Palitta vývoj. Nakoniec inžinieri zistili, že motor a batéria takéto zaťaženie zvládajú, ak sa štart obmedzí na minimálny čas. Regata SE potrebovala k naštartovaniu zahriateho motora len 270 stupňov otočenia kľukového hriadeľa, na čo stačilo 250 milisekúnd. Na druhej strane stála úspora paliva okolo sedem percent.

Vývoj urýchlili emisné limity

Veľkú dieru do sveta ale so štart-stop systémom Fiat neurobil. Zákazníci mali strach, že motor znovu nenaskočí a díleri im tieto obavy nijako nevyvracali. Keď predaj Regaty SE viazol, Palitta sa rozhodol otestovať predajnú sieť ako fantómový zákazník a zistiť, ako novinku prezentujú. „Keď som sa opýtal na verziu, ktorá sama zhasína motor, dostal som jasnú odpoveď. Vraj sa systému nemusím obávať, pretože sa dá jednoducho vypnúť stlačením tlačidla,“ opisuje Pallita vtedajšiu situáciu. Ani preškolenie dílerov však nepomohlo. Regatta SE skončila fiaskom. Fiat ich vyrobil len 5 000 exemplárov, z ktorých väčšina putovala do Švajčiarska, ktoré už vtedy vyzývalo vodičov dopravnými značkami na križovatkách, aby počas státia vypli motor.

Volkswagen doprial štart-stop Passatu druhej...
Volkswagen doprial štart-stop Passatu druhej generácie s prívlastkom Formula E. Mal ale aj dlhšieprevody. Autor: Volkswagen

V osemdesiatych rokoch sa snažil využiť princíp štart-stop systému Volkswagen, ktorý s ním experimentoval od roku 1973. Naostro ho nasadil už v druhej generácii Passatu (B2) s označením Formula E. Tlačidlo slúžilo na jeho aktiváciu a nie deaktiváciu. Redaktori nemeckého motoristického časopisu Auto Motor und Sport v testoch konštatovali, že vypínanie motora spolu s ďalšími úpravami ako dlhšími prevodovými pomermi a vyššou kompresiou, prinášajú úsporu až dva litre benzínu. Technológiu Formula E dostali nakoniec aj Golf, Jetta či Santana. Ďalším krokom bol Golf Ecomatic (Economy and automatic) z roku 1993, ktorý skombinoval atmosférický naftový motor 1,9 D s automatickou spojkou. Toto riešenie umožňovalo častejšie vypínanie motora a tiež plachtenie so zaradeným prevodovým stupňom.

Veľkú slávu nezožal ani VW Golf Ecomatic z roku...
Veľkú slávu nezožal ani VW Golf Ecomatic z roku 1993. Ten kombinoval štart-stop s automatickou spojkou a dokonca dieselovým motorom. Autor: Volkswagen

Veľkej slávy sa ale ani tento model nedočkal, hoci priemerná kombinovaná spotreba klesla na 4,9 litra nafty na 100 km. K masovému nástupu štart-stop systému došlo až v závere prvej dekády nového milénia, keď začali na automobilky tlačiť prísnejšie emisné normy. Prvým skutočne rozšíreným autom so štart-stop systémom sa stalo v roku 2007 BMW radu 3. A potom to už išlo ako na bežiacom páse. Najprv vám autá so štart-stop systémom dovolili zariadenie vypnúť nastálo. Teraz je to komplikovanejšie, pretože až na pár výnimiek, akými sú napríklad niektoré Mazdy, musíte štart-stop systém deaktiovovať po každom naštartovaní. A niekedy k tomu treba aj niekoľko krokov cez zložité menu dotykovej obrazovky, čo je dosť otravné. Lenže presne o to ide – donútiť vás systém používať.

Toyota Crown
Toyota Crown
+7Toyota Crown

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #štart-stop
Články podľa značiek