VW vybuduje v Európe šesť fabrík na batérie. Musí mať nad nimi kontrolu

Koncern Volkswagen vidí budúcnosť čisto elektrickú. Na to, aby zvýšil svoj podiel elektromobilov do roku 2030 v Európe na viac ako 70 percent, bude ale potrebovať dostatok batérií. Nemôže byť závislý od ich dodávok od externých spoločností. Nedávny vývoj totiž ukázal, že ide o veľmi zraniteľný článok výrobného reťazca. Napríklad, keď muselo Audi načas zastaviť výrobu svojho SUV e-tron v Belgicku. Preto na nedávanej akcii Power Day koncern oznámil, že plánuje do roku 2030 vybudovať v Európe šesť tovární na výrobu batérií, čím si zaistí dostatočné dodávky pre svoje elektromobily a zároveň sa pripraví na konkurenčný boj s ostatnými výrobcami elektrických áut, akým je napríklad americká Tesla.

Továrne postaví Volkswagen spolu s partnermi a ich kapacita bude 240 gigawatthodín ročne. Možnými lokáciami pre tieto závody sú Česká republika, Španielsko, Portugalsko či Francúzsko. V súčasnosti má Volkswagen len jeden závod v nemeckom Salzgitteri a druhý pripravuje v spolupráci s firmou Northwolt v severnom Švédsku. Investícia Volkswagenu je vnímaná aj ako odpoveď na plánovaný závod americkej Tesly v Nemecku. Jej šéf Elon Musk nedávno oznámil, že nový závod pri Berlíne bude najväčšou továrňou na batérie na svete. Volkswagen pritom od roku 2023 zavedie štandardizovaný vlastný typ batériového článku. To by malo znížiť náklady na batérie pri základných modeloch postupne až o 50 percent.

V súčasnosti má automobilka dohody o dodávkach batérií so spoločnosťami LG Chem, Samsung SDI, SK Innovation a CATL. Pripravuje aj výrobu batérií budúcej generácie. Takzvaných akumulátorov s pevným elektrolytom (solid-state), ktoré by mali byť výsledkom spolupráce so spoločnosťou QuantumScape, ktorá patrí do portfólia Volkswagenu od roku 2012. Volkswagen tiež spojí sily s britskou ropnou spoločnosťou BP a s elektrárenskými podnikmi Enel a Iberdrola s cieľom rozšíriť verejnú sieť nabíjacích staníc pre elektromobily v Európe. Investuje do nich 400 miliónov eur. Do roku 2025 by tak malo byť v Európe asi 18 000 rýchlo­nabíjacích miest. Nedostatočná infraštruktúra je totiž ďalším z neuralgických bodov rozšírenia elektromobilov.