Uplynulo už približne 10 rokov od testu prvého elektromobilu, ktorý sa nám dostal do rúk. Bol ním malý a nie príliš vzhľadný Peugeot iOn s pomerne skromnou výbavou, avšak ambicióznou cenou. Patril do trojice takmer identických elektromobilov, spoločnosť mu robili Citroën C-Zero a Mitsubishi i-MiEV. Vtedy sme dostali príležitosť nahliadnuť aj do interného cenníku náhradných dielov, v ktorom nás v tej dobe naozaj prekvapila cena za náhradnú batériu, ktorá mu umožňovala ledva 100-kilometrový dojazd. Stála približne 10-tisíc eur.
Odvtedy sa veľa vecí zmenilo. Elektromobily už dávno nie sú malé a nevzhľadné a ich priemerný dojazd sa viac než strojnásobil. Jedna vec sa však nezmenila – rovnako ako pred dekádou sa pri nich najviac diskutuje o kapacite a cene batérií. Tie aj dnes tvoria približne tretinu až polovicu ceny priemerného elektrického auta. A práve na cenu batérií pre elektromobily si vo svojej analýze posvietila renomovaná konzultačná spoločnosť Cairn Energy Research Advisors (Cairn ERA).
Stále drahé
Asi neprekvapí, že ich analýza ukázala, že aj po desiatich rokoch tvorí cena batérií najpodstatnejšiu časť ceny nového elektromobilu. A práve cena batérií je jednou z najväčších konkurenčných výhod spoločnosti Tesla, ktorá v priemere za každú kWh zaplatí zo sledovaných výrobcov najmenej.
Práve cena batérií môže aj za to, že v USA bola napríklad vo februári tohto roku priemerná cena predaného elektromobilu 53 392 dolárov (44 133 eur), zatiaľčo priemerná cena nového auta, bez ohľadu na jeho veľkosť a druh pohonu, tam vo februári bola 40 472 dolárov (34 092 eur). A to medzi predanými elektromobilmi v USA, na rozdiel od ostatných áut, nebolo príliš veľa drahých pickupov a veľkých SUV, ktoré tvoria najväčšiu časť predaja áut so spaľovacími motormi.
Pozrime sa však na konkrétne čísla, týkajúce sa batérií tak, ako ich uvádza analýza spoločnosti Cairn. Podľa nej Tesla nakupuje batériové články od svojich troch hlavných dodávateľov, ktorými sú Panasonic, LG Chem a CATL (Contemporary Amperex Technology Co., Limited), v priemere za 142 dolárov (120 eur) za každú kWh kapacity. Pre porovnanie – koncern GM platí dodávateľom v priemere 169 dolárov (142 eur) a priemerná cena kWh v celom sektore je 186 dolárov (157 eur) za kWh.
Keďže spoločnosti si následne kompletujú batérie vo vlastnej réžii, znamená to, že konečné náklady Tesly pri batériách, ktoré montuje do svojich elektromobilov, sú 187 dolárov (158 eur) za každú kilowatthodinu. Pri koncerne GM je to 207 dolárov (174 eur) a v celom sektore je to 246 dolárov (208 eur).
Ak si to premietneme do ceny batérie s kapacitou 60 kWh, ktorá elektromobilom dnes zaručuje približne 300-kilometrový dojazd, tak Teslu takáto batéria stojí v priemere 9 480 eur, koncern GM 10 440 eur a jej priemerná cena v celom sektore je asi 12 480 eur.
Noví hráči na trhu
Samozrejme, ceny za výmenu batérií, vrátane práce, sú pre koncových zákazníkov podstatne vyššie. Pri čistých elektromobiloch je to približne polovica až dve tretiny základnej ceny nového auta. Ceny výmeny batérií sa v jednotlivých krajinách Európy môžu líšiť, no za výmenu celej batérie v modeli Audi e-tron Sportback zaplatíte okolo 40-tisíc eur, pri elektrickom Citroëne C4 by vás takáto výmena vyšla približne polovicu uvedenej sumy. Treba však povedať, že pri väčšine elektrických áut možno v prípade poruchy meniť aj jednotlivé moduly, čo je výrazne lacnejšie.
Tesla, ktorá má náklady na batérie nižšie o viac než 20 percent, ako je priemer v celom sektore, odmietla analýzu spoločnosti Cairn komentovať. Elon Musk však v septembri minulého roku na podujatí, venovanom špeciálne vývoju batérií vyhlásil, že zmeny v ich architektúre umožnia v dohľadnej budúcnosti zraziť výrobnú cenu o viac než polovicu.
Analýza spoločnosti Cairn ďalej predpokladá, že až do roku 2030 bude Tesla z hľadiska výrobnej ceny batérií lídrom na trhu, no rozdiely sa budú postupne zmenšovať a ďalšie spoločnosti budú jej náskok dorovnávať.
V konečnom dôsledku – stačí sa pozrieť do Európy, kde koncern VW neskrýva ambíciu stať sa svetovým lídrom vo výrobe batérií a do roku 2030 chce vybudovať šesť vlastných veľkých továrni na ich výrobu s kapacitou 240 gigawatthodín ročne. V poradí štvrtá z nich by v roku 2027 teoreticky mohla stáť na Slovensku, o jej vybudovanie súperíme s Českom a Poľskom.