Francúzsko patrilo v minulom storočí ku koloniálnym mocnostiam. Do jeho sféry spadalo aj Alžírsko. A keďže francúzski geológovia objavili pod tonami saharského piesku ropné ložiská, potrebovali čosi, čo by dokázalo odviezť potrebnú technológiu na miesto vrtov. Nič také ale v päťdiesiatych rokoch neexistovalo. Bila to logistická nočná mora. Klasické nákladiaky by podobnú úlohu jednoducho nezvládli. Francúzska vláda preto poverila automobilku Berliet, teda domáceho výrobcu úžitkových vozidiel, vývojom špeciálneho púštneho vozidla. Berliet najprv vyslal do Alžírska tím technikov, ktorí sa mali zoznámiť na mieste s podmienkami, ktorým bude jeho saharský stroj čeliť. Výsledkom bolo zistenie, že toto nákladné auto bude musieť byť oveľa väčšie ako tie bežné.
Čítajte viac Ikarus 280: ‘Maďarský obor‘ ovládol mestá východu. Potom sa zrútil ako IkarosProjekt, ktorý odštartoval v roku 1957 dostal označenie T100 a postupoval veľmi rýchlo. A aby ho nič nezdržovalo, Berliet začal objednávkou najväčších dostupných pneumatík od Michelinu a snažila sa veľké množstvo komponentov obstarať od tradičných dodávateľov. Prvý prototyp bol na svete už o deväť mesiacov, teda v októbri toho istého roka. Proporciami naozaj ohromoval. Berliet T100 mal na dĺžku 13,5 metra, výšku piatich metrov a na šírku meral 4,4 metra. Je to akoby ste dvojnásobne zväčšili dovtedajšie nákladiaky. Asi neprekvapí, že táto hora ocele vážila 111 ton. O ich oživenie sa staral 12-valcový turbodiesel Cummins so zdvihovým objemom 29,6 litra a výkonom 600 koní (441 kW).
Posielal ich k všetkým trom nápravám cez poloautomatickú prevodovku Clark. Tá mala štyri stupne pre jazdu vpred a rovnaký počet pre jazdu vzad. Okrem toho tu bol ale ešte jeden menší spaľovací motor Panhard Dyna. Nepoháňal však auto, slúžil výlučne k napájaniu hydraulického posilňovača riadenia. Inak by bol Berliet T100 prakticky neovládateľný, zvlášť v piesku, ktorý sa mal stať jeho domovom. Napriek mohutnej sile motora dynamikou Berliet neohuroval. Maximálna rýchlosť končila pri údaji 34 km/h. Zato omračoval spotrebou, pretože na 100 km si pýtal minimálne 100 litrov nafty. Takže dve nádrže s objemom 946 litrov prišli vhod.
Automobilka predstavila T100 ohromenému publiku na domácom autosalóne v Paríži v roku 1957. A potom nasledovali náročné testy. Tie ukázali, že motor s výkonom 600 koní nestačí a tak technici pridali ďalších 100 koní. Prvé dva exempláre zamierili do sverenej Afriky v podobe valníkov a tretí ako desaťkolesový vyklápač. V roku 1959 vznikol ešte jeden kus a tým produkcia „zhasla“. Dôvodom bola politika. V roku 1962, po niekoľkoročnom boji Alžírska za samostatnosť, udelil totiž generál Charles de Gaulle krajine nezávislosť. Najmä pod tlakom zverejnených dôkazov o brutálnom chovaní francúzskych vojenských jednotiek na alžírskom území. Tím sa prakticky zastavili možnosti Francúzska ťažiť na Sahare ropu.
Čítajte viac Ekranoplán: Ruská 'lietajúca loď' desila aj Američanov Vozidlá napriek tomu slúžili ešte niekoľko rokov. Prvý z nich by dnes potreboval kompletnú renováciu. Druhý sa vrátil do Francúzska v roku 1981 a bol obnovený samotnou automobilkou, pre potreby zachovania jej dedičstva. Je súčasťou múzea automobilky Berliet. Tretí kus pomáhal s výstavbou diaľnice ale nakoniec skončil v šrote, podobne ako štvrtý vyrobený Berilet T100. História tohto krížnika Saharskej púšte je teda uzavretá. Dodnes však Berliet T100 patrí k najväčším nákladným autám, aké kedy uzreli svetlo sveta. V čase vzniku bol vôbec najväčším. Nechytali sa naň ešte ani ruské monumenty na kolesách, ktoré industrializovali komunistické impérium.