Škoda Garde: Pred 40 rokmi zamieril nástupca 110 R do Bratislavy. Bolo to fiasko

Pred štyrmi dekádami, presne 30. apríla 1982, sa výroba Škody Garde presťahovala z Kvasín do Bratislavy. Slávu kupé 110R však nikdy nedosiahla. A hviezdna nebola ani kvalita výroby vo vtedy novej „bazke“.

29.04.2022 18:00
debata (10)
Škoda Garde sa stala nástupcom legendárneho... Foto: Škoda-Auto
Škoda Garde - 1982 Škoda Garde sa stala nástupcom legendárneho kupé 110 R. Vychádzal už z novšieho modelového radu 105/120.

Športové kupé majú v histórii Škody dlhoročnú tradíciu. Niektorí nedajú dopustiť na ladnosť slávnej Škody Popular Monte Carlo z tridsiatych rokov. No najväčšia hviezda sa zrodila až v sedemdesiatych rokoch. Bola ňou Škoda 110 R. Ladné kupé s bezrámovými oknami, postavené na základoch Škody 100, schádzalo z montážnych liniek závodu v Kvasinách od roku 1970 až do roku 1980. Táto legenda vyškolila oveľa vznešenejších súperov v súťažiach rely a dodnes je v kronike Škody zapísaná zlatými písmenami.

Škoda 130 RS Čítajte viac Škoda 130 RS: Ako ‘Porsche Východu‘ drvilo súperov zo Západu

Po nástupe nového modelového radu 105/120 tak stála Škoda pred ťažkou úlohou – stvoriť jej nástupcu. Stalo sa ním kupé Rapid predstavené na Medzinárodnom strojárenskom veľtrhu v Brne 13. septembra 1981. Sériová výroba sa v závode v Kvasinách rozbehla začiatkom októbra 1981. Hranaté predné svetlomety a ďalšie moderné prvky sľubovali významný krok vpred, a to napriek tomu, že základný tvar a koncepcia vozidla s motorom vzadu sa oproti „erku“ nezmenili. Garde napriek tomu prinášalo mnoho noviniek. Ak aj nie pre svet, tak určite aspoň pre vtedajší československý trh.

Garde aj 120 R Coupé súčasne

Jazdným vlastnostiam prospelo presnejšie hrebeňové riadenie a vhodnejšia geometria zadných kolies. Pôvodné kyvadlové polonápravy nahradili vlečené trojuholníkové ramená so šikmou osou kývania. Štvorvalec s objemom 1 174 ccm a výkonom 42,7 kW spaľoval 96-oktánový benzín, teda Super. Dynamikou však Garde neohúrilo. Z nuly na stovku mu to so 4-stupňovou prevodovkou trvalo 18 sekúnd a ručička tachometra sa zastavila na 150 km/h, pričom podľa niektorých údajov až na 153 km/h. K inováciám patril posilňovač bŕzd a samonavíjacie bezpečnostné pásy Moravan Super Rol, ktoré boli za príplatok montované na výškovo nastaviteľné predné sedadlá s integrovanou opierkou hlavy.

Základná koncepcia s motorom vzadu ostala... Foto: Škoda-Auto
Škoda Garde - 1982 Základná koncepcia s motorom vzadu ostala pôvodná, ale Garde predsa len prišlo s viacerými inováciami. Napríklad presnejším hrebeňovým riadením a úplne novou zadnou nápravou.

Napokon, interiér Garde obsahoval vždy najvyššiu dostupnú výbavu pre daný modelový rok. Väčšina vozidiel mala preto palubnú dosku z materiálu Ipur, prístrojový panel s otáčkomerom a tiež cyklovač stieračov, uzamykateľnú priehradku pred spolujazdcom a plastovú poličku pod prístrojovou doskou. Niektoré exempláre pre domáci trh si však museli vystačiť so starším typom „palubovky“. Pozornosť vzbudzovali aj pneumatiky 165 SR 13 s novým dezénom OR 29 a hlavne tuhšou konštrukciou vďaka nahradeniu textilného nárazového pásu oceľovým kordom. Výsledkom bola dlhšia životnosť plášťa, nižší valivý odpor a preto aj nižšia spotreba paliva.

V čase premiéry plnila novinka stránky dobovej... Foto: Škoda-Auto
Škoda Garde - 1982 V čase premiéry plnila novinka stránky dobovej tlače.

Kupé dlhé 4 175 mm, široké 1 610 mm a vysoké 1 380 mm malo pohotovostnú hmotnosť len 915 kg. Úroveň pasívnej bezpečnosti zvyšovali neprehliadnuteľné plastové nárazníky Prepereg, čo bol v podstate materiál zo sklenených vlákien nasýtený živicou a lisovaný za tepla. Naopak, novinka prišla o efektné bezrámové okná, čo veľmi ublížilo jej dizajnu. Vo firemnom časopise Ventil výrobca 4. septembra 1981 avizoval ponuku farieb lakov. Vybrať ste si mohli biely odtieň, béžový champagne, šípkovú červeň alebo olivovú zeleň. Plus k tomu za príplatok striebornú, bronzovú či červenú metalízu. Dostať sa však k týmto autám, nebodaj k výberu farieb, nebolo v tom čase vôbec ľahké.

Na Západ mierili aj takto vyšperkované verzie. Foto: Škoda-Auto
Škoda Garde - 1982 Na Západ mierili aj takto vyšperkované verzie.

Garde bolo tiež úspornejšie. V porovnaní s „erkom“ sa podľa metodiky EHK podarilo znížiť konzumáciu paliva o 0,7 litra na 100 km. Pri stálej rýchlosti 90 km/h si Garde pýtalo 6,5, pri 120 km/h 9,2 a v mestskej premávke 8,9 litra na 100 km. V Československu sa pre nové vozidlo ujalo obchodné označenie Garde. Keďže však v zahraničí kolidovalo s chráneným označením iných výrobcov, Škoda ho predávala na Západe ako 120 R Coupé. Do niektorých krajín sa novinka exportovala aj pod označením Rapid, čo je však názov spájaný u nás až s nástupcom samotného Garde.

Nevydarená slovenská romanca

Na prelome 70. a 80. rokov malo vývojové oddelenie Bratislavských automobilových závodov (BAZ), založených 1. júla 1971, skoro štyri stovky zamestnancov. Okrem spolupráce s tuzemskými značkami bola na Slovensku plánovaná aj licenčná výroba zahraničných športových áut. Intenzívnym testovaním tu prešlo napríklad osem exemplárov Alfy Romeo Giulia. Ako vieme, z tohto projektu vzišlo – ako aj z mnohých ďalších. Spomeňme Škodu 720 s motorom vpredu. „Bazka“ tak zúfalo hľadala náhradný výrobný program. Pomoc mala prísť opäť zo Škody.

Škoda Rapid 130 - 1985 Čítajte viac Škoda Rapid 130: Takéto kupé zo ‘socíku ‘ len tak ľahko nezoženiete. Cena tomu zodpovedá

V marci 1980 podpísali podnikoví riaditelia BAZ a mladoboleslavskej automobilky zmluvu, podľa ktorej sa v Bratislave, presnejšie v areáli BAZ v Devínskej Novej Vsi, malo vyrábať ročne 80 000 sedanov a 17 000 kupé. Výroba Garde sa v Bratislave rozbehla 30. apríla 1982. S poriadnym sklzom. Najprv totiž Garde začali vyrábať v Kvasinách. Plán bol zapojiť do produkcie oba závody. Na dobovej fotografii však z propagandis­tických dôvodov figuroval dátum 1. máj. Jednoducho, Grade z BAZ-ky malo byť darčekom k Sviatku práce.

Výroba v Bratislavských automobilových závodoch... Foto: TASR
Škoda Garde - 1982 Výroba v Bratislavských automobilových závodoch odštartovala s niekoľkomesačným oneskorením. Navyše s tragicky nízkym počtom kusov. Za tri roky vzniklo v Devínskej Novej Vsi len 3 500 exemplárov. Plánovaných bolo pritom 17 000 ročne.

Ďalší vývoj však ukázal limity socialistického, centrálne plánovaného hospodárstva. Napriek obrovskej štátnej investícii do bratislavského závodu opúšťalo brány podniku v priemere len jeden a pol vozidla denne! Montáž bola v podstate ručná. Za prvých dvadsať mesiacov vyprodukovali v Bratislave iba tisíc kupé Garde a za prvé tri roky ich vzniklo biednych tri a pol tisíc. K zamýšľanej výrobe 80 000 sedanov nedošlo vôbec. Našťastie, v Bratislave vznikali aj nápravy a ďalšie komponenty pre automobily Škoda, ale aj iných domácich výrobcov.

Vyvíjali sa tu aj niektoré prototypy, ale do sériovej výroby sa nepresadil ani jeden. Pritom napríklad kupé Locusta bolo postavené práve na základe Garde, avšak s rázvorom predĺženým o 70 mm. Neuspelo ani mnoho ďalších projektov osobných a ľahkých úžitkových automobilov z BAZ-ky na základe škodoviek s motorom vzadu. Dodajme, že Garde neskôr ustúpilo kupé Rapid, ktorého debut prišiel v septembri 1984. Zhodu nájdeme aj pri udalostiach zo začiatku ich kariéry, teda štartu produkcie v Kvasinách a neskorším – aj keď tentoraz len čiastočným – preložením výroby do Bratislavy.

Zlom v histórii BAZ nastal až v máji 1991, keď 80-percentný podiel akcií v novom spoločnom podniku Volkswagen Bratislava prevzal už v tom čase najväčší európsky výrobca automobilov. Stopercentným vlastníkom sa stal Volkswagen o sedem rokov neskôr. Z modernizovanej a postupne rozširovanej továrne začali vychádzať automobily VW Passat generácie B3, neskôr pribudli aj rôzne modely koncernových značiek Audi, Porsche, Seat a Škoda. Všetko to však odštartovalo pred 40 rokmi práve kupé Škoda Garde. No tento model nikdy nedosiahol slávu 110 R Coupé. Najmä exempláre z Bratislavy trpeli nízkou kvalitou.

Škoda Garde - 1982
Škoda Garde - 1982
+10Škoda Garde - 1982

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
Články podľa značiek