Foto: Trabant
Po rozdelení Nemecka zostali vo východnej časti krajiny vojnou ťažko poškodené závody automobiliek Audi a Horch. Po čiastočnej rekonštrukcii slúžili aspoň na opravy vozidiel ruskej vojenskej správy. No už v roku 1946, keď došlo k znárodneniu, spustili vo Zwickau produkciu predvojnových modelov DKW F8 a neskôr IFA F9. Komunistický režim NDR však začal pracovať aj na novom modeli. Vývojom projektu s kódovým označením P50, kde P znamenalo plast a číslica 50 približný objem motora, bol poverený šéfkonštruktér Werner Lang. Malo ísť o lacný ľudový automobil, čosi ako Volkswagen Východu. Aby aj východní Nemci mohli dostať svoje „ľudové vozidlo“. Ako vzor mal poslúžiť západonemecký model Lloyd LP 300, ktorý sa vyrábal v Brémach začiatkom 50. rokov. Opláštenie karosérie mal z preglejky potiahnutej umelou kožou. Práve jeho parametre poslúžili pri plánovaní Trabanta.
Ani jeho konštruktér ho nemal rád
Samotný konštruktér nebol ale zo zadania vôbec nadšený. Až po páde železnej opony priznal, že ak by si mohol v tom čase vybrať, vôbec by sa do tejto práce nepustil. Pôvodne bol totiž autorom luxusnej 6-valcovej limuzíny Sachsenring P240, takže automobil pre masy preň nepredstavoval takmer utrpenie. Bolo to akoby ste konštruktérovi raketoplánu zadali stavbu rogala. Lenže v dobe politických procesov sa príkazy strany neodmietali. Prvý prototyp bol postavený v Karl-Marx-Stadte už v roku 1954. Ale na premiéru si sériová novinka musela ešte zopár kokov počkať.
Foto: VEB SAZ
Objavila sa pod označením P50 až v roku 1957 na Lipskom veľtrhu. Presne 7. novembra. Samozrejme, termín nebol zvolený náhodne. Strana ním oslávila 40. výročie Veľkej októbrovej revolúcie. Názov si Trabant vyslúžil v podnikovej ankete. Víťazný návrh pochádzal z nemeckého slova „trabant“, čo znamená v preklade satelit. To bolo priam perfektné, keďže Sovietsky zväz len mesiac predtým vypustil do vesmíru prvú umelú družicu Sputnik 1. Bol však prínosom k technickému pokroku aj nemecký Trabant?
Foto: Sachsenringwerk
Pravdu povediac, s vesmírnym programom nemal „Trabi“ nič spoločné. No napriek jednoduchej konštrukcii mu nebolo možné uprieť aj niektoré pokrokové riešenia. Bol napríklad prvým veľkosériovo vyrábaným automobilom s plastovou karosériou. Duroplast, vytvorený z odpadu bavlny a syntetickej živice, odstránil problémy s povojnovým nedostatkom ocele a zároveň koróziu. Navyše, plech zo Sovietskeho zväzu sa i tak neosvedčil. Hrdzavý bol už v čase, keď ho doviezli. Zato bavlneného odpadu zo ZSS bolo až-až a za pár drobných. Rovnako moderný bol predný náhon, ktorý nebola schopná doviesť na výrobné linky ani česká Škoda a to až do príchodu Favorita koncom osemdesiatych rokov. V Zwickau s ním už ale mali skúsenosti vďaka modelu AWZ P70.
