Foto: Citroën
Citroën predstavil Xantiu v roku 1993. Bolo to ešte v časoch, keď sme mali túto francúzsku značku zapísanú ako jednu z najprogresívnejších automobiliek sveta. Z liniek už síce schádzali aj pomerne konvenčné „masovky“, napríklad malý mestský Citroën AX či prekvapivo konzervatívny ZX, no vlajku pokroku stále držalo luxusné XM aj menší liftback BX. Oba vybavené štandardne hydropneumatickým pružením. Z nich naďalej sálal duch futurizmu odštartovaný legendou „bohyňou“ DS. Xantia mala za úlohu nahradiť práve BX a urobila to bravúrne. Vývoj odštartoval ešte v roku 1987 pod kódovým označením X.
Z troch návrhov zvíťazil ten od Bertoneho
Dizajn, tak ako pri BX, si Citroën objednal v slávnej talianskej karosárni Bertone. Zaujímavé ale je, že okrem talianskeho návrhu existovali aj ďalšie dva. Jeden vyšiel priamo zo štylistického centra Citroënu a druhý od dizajnérov skupiny PSA (Peugeot-Citroën). Nakoniec to ale vyhrali Taliani, presnejšie Daniel Abramson, ktorý pracoval pre Bertoneho. Na konte už mal také ikony BX, ale aj XM. Xantia bola jasne inšpirovaná o štyri roky staršou vlajkovou loďou Citroënu. Talianske štúdio zvíťazilo aj pri návrhu dizajnu interiéru. Veľkou novinkou bol už samotný názov. V tom čase totiž Citroën nepoužíval na označenie slová. Xantia to zmenila.
Foto: Citroën
Názov bol inšpirovaný historickým mestom Xsantos. Podstatné je, že v ňom ostalo písmeno X, ktoré sprevádzalo všetky modelové rady automobily – od AX až po ZX. V porovnaní s BX dala Xantia prednosť o čosi oblejším líniám a tak trochu sa tvárila ako sedan. V súlade s tradíciou však išlo o aerodynamický 5-dverový liftback s veľkým výklopným zadným vekom. Na rozdiel od XM si Xantia vystačila bez tretieho bočného okna. Jej kabína končila masívnym, prudko skloneným stĺpikom. Výrez zadného blatníka bol nižší ako toho predného, ale Xantia už zadné kolesá netajila aerodynamickým zakrytovaním tak výrazne, ako to bolo typické pre staršie modely.
Foto: Citroën
Vydarili sa aj úzke predné a široké zadné svetlá. Xantia si tiež zachovala dlhý predný a kratučký zadný previs. Rázvorom náprav s hodnotou 2 740 mm dávala Xantia na frak mnohým konkurentom. Na ceste ste si ju rozhodne nepomýlili so žiadnym súdobým konkurentom, ktorými boli Ople Vectra, alebo novučičký Ford Mondeo. V interiéri Xantia posádku doslova rozmaznávala mäkkým čalúnením. Prišla však o jednoramenný volant. Nezmestil by sa doň airbag, ktorý začal byť v strednej triede takmer zákonom, aspoň za príplatok. Zvláštnosťou palubovky sa stala priečka pred spolujazdcom. Zadní cestujúci dostali k dispozícii veľkorysý priestor na nohy.
Pozrite si dobový reklamný spot
Na technike sa nešetrilo
Premiéra prebehla v roku 1993 na jarnom ženevskom autosalóne. Prvú sériu spoznáte vďaka logu umiestnenému priamo na kapote. Xantia štartovala kariéru so 4-valcami 1.6i (65 kW), 1.8i (74 kW) a 2.0i (89 kW). Na vrchol benzínovej ponuky sa dostal dvojliter so 16-ventiovou hlavou valcov (111 kW). A chýbať nemohli ani nesmierne populárne naftové motory – atmosférický 1,9D (56 kW) a 1,9 Turbo D (66 kW). V roku 1995 sa objavil väčší preplňovaný diesel s objemom 2,1 litra (80 kW) aj preplňovaný benzínový dvojliter 2,0 TCT (108 kW). To sa už Xantia predstavila aj ako dizajnovo mimoriadne vydarené kombi Break s karosériou dlhšou až o 220 mm a veľkým kufrom, do ktorého sa už v základe zmestilo 512 litrov batožín, o 77 viac v porovnaní s liftbackom. Celkový objem presiahol 1 400 litrov.
Foto: Citroën
No najväčším bonusom Xantie bolo jej hydropneumatické pruženie Hydractive z XM, ktoré z nej robilo „lietajúcu koberec“, a navyše umožňovalo nastavenie štyroch výšok podvozka. Systém mal päť pneumatických gúľ a stále spoločný hydraulický okruh s minerálnym olejom pre pruženie, brzdy aj riadenie. Aj preto pri zastavení na križovatke, teda po brzdení, putovala zadná časť Xantie v dôsledku zmeny tlaku trochu vyššie. Zaujímavá bola konštrukcia zadnej nápravy, ktorá dostala takzvanú samoriadiacu funkciu. V prudkých zákrutách sa vplyvom odstredivých síl pootočili zadné kolesá jemne v smere tých predných, čo pomáhalo držať stopu. V tom čase mali podobný systém len Honda Prelude a Xedos 9.
Foto: Citroën
V roku 1997 prišiel na rad facelift. Logo sa premiestnilo z kapoty na masku, nové boli aj svetlá a nárazníky. Exteriérové zmeny sa podpísali na náraste dĺžky o 80 mm. A zmeny neobišli ani kabínu. Palubná doska prišla o priečku pred spolujazdcom. Citroën totiž potreboval získať miesto na montáž druhého airbagu. Predstavil sa tiež imobilizér, automatické stierače a adaptívna automatická prevodovka. Pod kapotou sa predstavil luxusný 6-valec 3,0 V6 s výkonom 140 kW, ktorý Xantiu katapultoval do priam do prémiového segmentu. Drahšie verzie dostali vyspelejšie hydropneumatické priženie Hydractive II so siedmimi guľami a systémom SC.MAC (Systems Citroën de Maintien de l’Assiette Constant), ktorý umožňoval udržať svetlú výšku pri dlhšom státí vozidla. Inak si Xantia počas parkovania takpovediac „ľahla“ k zemi.
Pozrite si dobový reklamný spotXantia Activa zmenila svet
Stále však nie sme na vrchole podvozkovej technológie, pretože skutočnú bombu predstavovala až Xantia Activa s desiatimi hydropneumatickými guľami a elektronickou riadiacou jednotkou. Toto zariadenie dokázalo zabraňovať náklonom karosérie nielen pri brzdení a akcelerácii, ale aj pri prejazde zákrut, keďže pôsobilo na stabilizátory v opačnom smere. Umožňovalo tiež nastaviť dve tuhosti pruženia. V tom čase čosi neuveriteľné. Xantia tak zvládala bočné preťaženie až 0,6 g, čo bol parameter typický skôr pre vtedajšie superšporty ako pre rodinné modely strednej triedy. Pritom Xantia Activa na rozdiel od športových áut nestratila nič z komfortu, keďže jej aktívne stabilizátory pracovali nezávisle od pruženia.
Foto: Citroën
Napokon, Xantia Activa je stále držiteľom rekordu v losom teste. Trať prudkého vyhýbacieho manévru zvládla v roku 1999 podľa pôvodnej metodiky rýchlosťou 85 km/h. Len pre zaujímavosť. Priblížiť sa jej dokázali iba superšporty ako Audi R8 V10, McLaren 675 LT, Porsche 911 GT3 či Mercedes-AMG GT! Bohužiaľ, technológia Xantie Activa bola drahá a komplikovaná, takže nasledovníci ako C5 a C6 už protináklonový systém nedostali. Aj preto ostáva Activa zapísaná v histórii francúzskej značky zlatými písmenami. S niekoľkými ďalšími inováciami ako naftovým motorom 2,0 HDi (66 alebo 80 kW) s vtedy revolučným priamym vstrekovaním paliva a extrémne nízkou spotrebou, vyrábal Citroën Xantiu až do roku 2001.
Foto: Citroën
Za deväť rokov produkcie zišlo z liniek závodu PSA v Rennes viac ako 1,2 milióna exemplárov. Nebol to ale úplný koniec, pretože o Xantiu prejavil záujem Irán. Po presťahovaní liniek do Teheránu, presnejšie do závodu SAIPA, pokračovala výroba ďalších deväť rokov! V ponuke boli moderné 16-ventilové 4-valce s objemom 1,8 a 2,0 litra. Presný počet iránskych vozidiel nie je známy. Z Teheránu putovali Xantie aj na Blízky východ, do Strednej Ázie, Ruska a na Ukrajinu. Málo známou kapitolou je montáž Xantie v Číne v rokoch 1996 a 1997. Xantiu tam skladali v Huizhou v provincii Guangdong spolu s luxusnejším Citroënom XM z dovezených dielov (CKD), čím sa vyhli vysokým dovozným clám. Zaujímavé je, že v Číne sa aj Xantia označovala ako Citroën XM. V roku 2001 nahradil Xantiu v Európe omnoho fádnejší Citroën C5. Jeho prvá generácia však nikdy nedosiahla popularitu Xantie.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda