Ako nemecká superponorka skončila na dne. ‘Torpédom‘ bol záchod

Foto: Nemecké múzeum ponoriek

Nemecká ponorka U-1206 Nemecká ponorka U-1206 bola pýchou nemeckého vojnového námorníctva. Svoju prvú misiu však nesplnila. Potopila sa za kurióznych, či skôr zahanbujúcich okolností.

Zbavovať sa obsahu palubného WC nebolo v tých časoch jednoduché. V ponorke nebolo možné fekálie len tak spláchnuť, a tak sa veľká i malá potreba celej posádky, ktorú zvyčajne tvorilo 40 až 60 mužov, zbierala do špeciálnych nádrží.

Ani ich vyprázdňovanie však nebolo ľahké, lebo hlboko pod vodou na ponorku pôsobil silný tlak, takže tento odpad mohla vypustiť len tesne pod hladinou alebo po vynorení. Tam však zase hrozilo, že vyzradí svoju polohu a stane sa terčom útoku spojeneckých lodí či lietadiel. Obsah „ponorkovej žumpy“ sa okrem toho vytláčal von pákovým čerpadlom, čo bolo fyzicky náročné a tiež nebezpečné.

„Keď sa pod piestom pumpy vytvoril vzduchový vankúš, vydávalo to škaredé a hlasné škrípanie, ktoré bolo dobre počuť v odpočúvacích prístrojoch protivníkov. Následkom bolo často dlhé prenasledovanie s mnohými vodnými bombami,“ vysvetlil pre portál Nemeckého múzea ponoriek vojnový veterán Martin Beisheim.

Nebezpečný zlepšovák

Moderná ponorka U 1206, jedna z takmer 600 vyrobených strojov Typu VII C, ktoré patrili k najúspešnejším plavidlám nemeckého vojnového námorníctva, mala posádke poskytnúť viac pohodlia.

Konštruktéri ju vybavili vysokotlakovou toaletou tak, aby sa dal jej obsah „spláchnuť“ aj vo veľkej hĺbke. Exkrementy sa pomocou zložitého systému potrubí dostali do komory, odkiaľ ich potom tlak vzduchu „torpédoval“ do mora.

Nevýhodou tohto „zlepšováku“ bolo, že ho nemohol obsluhovať len tak hocikto. Zariadenie bolo natoľko dômyselné, že na každej ponorke musel byť aspoň jeden člen posádky, ktorého na to špeciálne vyškolili.

Nacistickí inžinieri však podcenili ľudský faktor. Muži, ktorí slúžili na ponorkách, sa pokladali za elitu nemeckej „Kriegsmarine“, a volať špecialistu len na to, aby po nich spláchol, mohlo pôsobiť trápne.

Foto: Nemecké múzeum ponoriek

Nemecká ponorka U-1206 V máji 2012 našli vrak U 1206 škótski potápači na dne oceánu v hĺbke 86 metrov.

Ponorku U 1206 spustili na vodu v decembri 1943 a do služby ju nasadili v marci nasledujúceho roka. Pod velením nadporučíka Günthera Fritzeho ju najprv využívali ako výcvikové plavidlo a v júli 1944 ju priradili k vojnovej flotile. Velenie prevzal 26-ročný kapitánporučík Karl-Adolf Schlitt, ktorý len krátko predtým prešiel z lodí na ponorku, takže ešte nemal dostatok skúseností.

Po niekoľkých hliadkach vyrazila 6. apríla 1945 U 1206 zo severonórskeho prístavu Kristiansand na svoju prvú a zároveň poslednú bojovú misiu. Dorazila ku škótskemu pobrežiu a pokračovala v plavbe popri pevnine. Pre problémy s dieselovým motorom nezaútočila ani na obchodnú loď plávajúcu okolo. O deň neskôr, 14. apríla nastala „pohroma“.

Záchrana v poslednej chvíli

„Kaleu“ (hovorová skratka z nemeckej hodnosti „Kapitänleutnant“) zašiel na záchod a v rozpore s nariadením si povedal, že o to, čo tam zanechal, sa postará sám. Nepostupoval však správne a namiesto do mora sa odpad z toalety zmiešaný s morskou vodou cez otvorené ventily vovalil dovnútra. Ponorka sa vtedy plavila asi v 60-metrovej hĺbke, no po nabratí vody rýchlo klesala.

Schlitt síce okamžite privolal vyškoleného člena posádky, lenže ani ten si už s poruchou nevedel poradiť. Oveľa väčším problémom bolo, že množstvo slanej morskej vody zalialo batérie, ktoré sa nachádzali v priestore pod toaletou. Následkom toho prebehla chemická reakcia a do vzduchu v ponorke sa začal uvoľňovať jedovatý plynný chlór. Na palube vypukla panika.

Foto: Radovan Krčmárik

Nemecká ponorka U 995, ktora dnes slúži ako technické múzeum v Laboe, neďaleko nemeckého mesta Kiel Nemecká ponorka U 995, ktorá tiež patrí k sérii Typ VII C, dnes slúži ako technické múzeum v Laboe, neďaleko nemeckého mesta Kiel.

Veliteľ nemal na výber a rozkázal, aby sa ihneď vynorili. Aby to šlo rýchlejšie, vyhodili von aj torpéda z odpaľovacích komôr. Len čo sa dostali na hladinu, zbadali ich hliadkujúci britskí letci a zaútočili. Pritom zahynul jeden člen posádky U 1206.

Schlitt sa napokon v bezvýchodiskovej situácii rozhodol vzdať. Posádka nasadla do záchranných gumených člnov a aby ponorka nepadla do rúk nepriateľa, Nemci ju sami potopili. Potom sa vydali ku škótskemu pobrežiu, kde však pri pristávaní na rozbúrenom mori a ostrých útesoch zomreli ďalší traja muži. Zvyšných 46 členov posádky padlo do britského zajatia.

Chystali sa dezertovať?

Veliteľa, ktorý celú galibu spôsobil, prepustili na slobodu vo februári 1948. Po návrate do západného Nemecka vyštudoval právo a neskôr dokonca spravil kariéru ako komunálny politik. Zomrel v apríli 2009.

V máji 2012 našli vrak U 1206 škótski potápači na dne oceánu v hĺbke 86 metrov. Po jeho objavení sa opäť rozvíril záujem o túto nehodu, pričom sa poukazovalo aj na iné možné vysvetlenie jej zániku. Podľa potomkov niektorých členov posádky si vraj historku o poruche toalety vymysleli, aby ich ostatní nepovažovali za dezertérov. Posádka ponorky sa údajne rozhodla bez boja kapitulovať.

Smutný príbeh nemeckej ponorky U 1206

Fotogaléria 10 fotiek

+7

Oddanosť Hitlerovi a nacistickému režimu u mladých Nemcov bola však aj v tom čase ohromujúca a nezdá sa pravdepodobné, že by s takou „zradou“ súhlasilo všetkých 50 mužov na palube. Mnohí odborníci preto hypotézam o hromadnej dezercii neveria a skôr sú presvedčení, že sa tým zakrýva zahanbujúca skutočnosť. Veď kto by už chcel v histórii vystupovať ako babrák?

O činnosti posádky U 1206 dodnes koluje viacero vtipov. Napríklad o tom, že na Britov nechcela použiť torpéda, ale oveľa nebezpečnejšiu biologickú zbraň… V podobne humornom duchu si túto udalosť pred troma rokmi pripomenul odborný časopis Technickej univerzity v Mníchove, ktorý Schlittovo zlyhanie pri splachovaní toalety označil za príklad príliš prehnaného nemeckého inžinierstva.

Ponorka U 1206 v číslach