Čínsky zázrak? Nie, Nio prerába na každom elektromobile 33-tisíc eur

Nedávno sme písali o tom, že Európska únia v snahe ochrániť svoj trh pred lacnými čínskymi elektromobilmi začína vyšetrovanie čínskych dotácií na tieto autá. Konkrétne predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pred poslancami Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu uviedla, že globálne trhy sú zaplavené lacnými čínskymi elektromobilmi, ktorých cena je umelo udržiavaná na nízkej úrovni masívnymi vládnymi dotáciami. Európa je podľa nej otvorená konkurencii, musí sa ale brániť nekalým praktikám.

Pred pár dňami prestížny americký denník New York Times zverejnil zaujímavý článok o automobilke Nio a jej štátnej podpore. Tá podľa neho na každom predanom elektrickom aute prerába v prepočte vyše 33-tisíc eur. Nio sa profiluje ako totálna hi-tech spoločnosť. Len pre zaujímavosť – čisto vo vývoji zamestnáva 11 000 ľudí a postavila fabriku, ktorá je tak automatizovaná, že na výrobu 300 000 motorov zamestnáva len 30 ľudí. Popritom predstavilo špeciálne okuliare s rozšírenou realitou a dokonca aj špeciálny telefón pre svoje autá.

Pritom je však táto hi-tech spoločnosť v obrovskej strate, dokonca už bola aj na hranici krachu. Len za druhý kvartál tohto roku jej strata predstavuje neuveriteľných 835 miliónov dolárov (takmer 790 miliónov eur). Napriek tomu nielen prežíva, ale má dostatok kapitálu aj na ultradrahý vývoj a globálnu expanziu. Kde ho ale berie?

Bez sústavnej podpory vlády by už zrejme dávno skrachovala. Len pre zaujímavosť – v roku 2020, keď jej došla hotovosť, ju zachránila čínska vláda okamžite vložila miliardu dolárov a stala sa jej spolumajiteľom, pričom jej veritelia vložili do spoločnosti ďalších 1,6 miliardy dolárov. Odvtedy čínska vláda drží nad touto automobilkou ochrannú ruku.

Nio je pritom jednou z čínskych automobiliek, ktoré majú eminentný záujem vstúpiť masívne na európsky trh práve vďaka umelo udržiavaným nízkym cenám čínskych elektromobilov, daným nielen podporou zo strany štátu, ale aj nízkymi (taktiež štátom dotovanými) cenami energií a širokou dostupnosťou kritických surovín.

Uvidíme, či im v tom EÚ – už len vzhľadom na svoju závislosť od Číny pri dovoze kritických surovín – dokáže efektívne zabrániť, alebo vypukne nejaká forma obchodnej vojny, pri ktorej je pravdepodobné, že Európa bude napokon ťahať za kratší koniec. tento scenár si ale momentálne neželá ani jedna strana.