Dnes sa v rámci Európy aj sveta inštaluje veľa lítiových (LFP) stacionárnych batériových úložísk. Odborníci sa však zhodujú na tom, že v mnohých oblastiach budú už čoskoro budú nahradené prietokovými technológiami.
A presne takúto batériu úspešne vyvinuli na východnom Slovensku. Spoločný tím Ústavu chemických vied Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach a slovenskej firmy Ino-Hub Energy po mesiacoch optimalizácie a testovania oznámil, že ich projekt plne funkčnej prietokovej batérie s veľkosťou 80 kWh dopadol úspešne. Batérie už smeruje do sériovej výroby, ktorá by mala začať v roku 2026.
„Výsledky nášho spoločného bádania sú postavené práve na tejto perspektívnej technológii, ktorá bude o cca 5 rokov hrať v skladovaní elektrickej energie prím. Sme pyšní na to, že naša batéria môže niesť pečať made in europe, navyše so životnosťou dosahujúcou až 20 rokov. Zároveň sa zníži naša závislosť od dodávateľov komponentov z Ázie a, naopak, staneme sa dôležitou súčasťou európskeho dodávateľského reťazca,“ informuje Rudolf Sihlovec, výkonný riaditeľ Ino-Hub Energy.
Vysokokapacitné prietokové batérie (redox-flow, alebo flow batérie) sú zväčša príliš robustné, aby sa dali využiť priamo v autách, no majú do budúcna veľkú šancu pomôcť vybudovať lacnejšie a výkonnejšie úložiská energie, s dlhšou životnosťou, než to umožňujú dnešné technológie. To je mimoriadne dôležité aj preto, aby sa eliminovala nestabilita rozvodných sústav spôsobená čoraz väčším využívaním obnoviteľných zdrojov a taktiež rastúcimi „peakmi“, ktoré spôsobí hromadné nabíjanie elektromobilov v určitých časoch.
Čítajte viac Na Harvarde vraj vyvinuli batériu snov. Má 6 000 nabíjacích cyklov a nabije sa za pár minútTieto batérie ukladajú energiu prostredníctvom zmien dvoch elektrolytov. Prostredie medzi elektródami je oddelené polopriepustnou membránou a systém používa čerpadlá pre pohyb elektrolytov, ktoré tvoria elektródy. ďalšou výhodou týchto batérii je napríklad aj vysoká odolnosť voči samovybíjaniu.
„Našou úlohou bola analýza funkčnosti jednotlivých komponentov, optimalizácia konštrukcie, výpočty, simulačné analýzy a výroba prototypu redoxnej prietokovej batérie s uhlíkovým plstenými elektródami a jej testovanie. V rámci výskumu a vývoja sme čelili viacerým technologickým výzvam, ktoré si častokrát vyžadovali veľmi sofistikované riešenia,“ doplnil profesor Ján Slota, prodekan pre vedu, výskum a doktorandské štúdium na Strojníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach.