Spojí sa Stellantis s Renaultom? Vraj to chce francúzsky prezident

Taliansky denník Il Messaggero v nedeľu uviedol, že francúzska vláda, ktorá je najväčším akcionárom Renaultu a má aj podiel v Stellantise, sa vážne zaoberá plánom na zlúčenie oboch koncernov, pričom tento krok podporuje aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Hovorkyňa Renaultu v pondelok uviedla, že skupina sa k fámam vyjadrovať nebude a celú záležitosť odmietlo komentovať aj francúzske ministerstvo financií.

Z ekonomického hľadiska možno táto myšlienka nevyzerá úplne nezmyselne. Na Renault tvrdo dopadol odchod z ruského trhu, ktorý pre túto automobilku patril k absolútne kľúčovým. Navyše to začala škrípať aj v spolupráci Renaultu a Nissanu, ktorých spája dlhodobé obchodné partnerstvo a vyzerá to zatiaľ minimálne na „tichú domácnosť“. Ekonomickej situácii Renaultu nepomáha ani spomalenie trhu s elektromobilmi a odloženie uvedenia jeho elektrickej divízie Ampere na burzu. Len pre zaujímavosť – akcie Renaultu za posledných päť rokov stratili 40 percent svojej hodnoty, zatiaľ čo akcie Stellantisu v rovnakom období stúpli o 75 percent.

Fámy začiatkom týždňa naberali tak na intenzite, že sa k nim napokon oficiálne vyjadril aj koncern Stellantis, pod ktorý aktuálne patrí 14 značiek. Predseda predstavenstva skupiny Stellantis John Elkann oficiálne uviedol, že neexistujú žiadne plány na zlúčenie s inými výrobcami automobilov. Správy o intervencii Stellantisu na záchranu Renaultu s priamou účasťou francúzskeho štátu, ktorý má v oboch spoločnostiach podiel, už počas víkendu odmietol aj hovorca taliansko-francúzskej skupiny.

Uvidíme, ako sa celá situácia bude vyvíjať, pretože šéf Stellantisu Carlos Tavares je nielen špičkový automobilový manažér, ale aj politik, ktorý veľmi efektívne dokáže pracovať s verejnou mienkou. Pravdou však je, že vstup Stellantisu do Renaultu považujú v dohľadnej dobe za veľmi nepravdepodobný takmer všetci ekonomickí analytici. Vďaka nemu by síce vznikla najväčšia automobilka na svete, no pre samotný Stellantis by táto akvizícia znamenala skôr príťaž a komplikácie s výrobou v Európe, než reálny ekonomický prínos.