Otcom celého projektu je Pavel Brída. Komu toto meno nič nehovorí, možno si spomenie na Jawu 555 New Pionýr. Aj za týmto projektom stojí tento opavský podnikateľ. Tentoraz sa sústredil na legendárny trojkolesový Velorex. Jeho kreácia sa však nemôže volať rovnakým menom, pretože názov Velorex je registrovanou ochrannou známkou. Brídlov výtvor preto ponesie názov Velor-x-trike.
Nebude to však nijaký leňochod pre invalidov. Trojkolka bude síce poháňaná motocyklovým motorom, no jeho objem 1,3 litra (štvorvalec z Hondy CB 1300) dáva tušiť, aký potenciál ukrýva. Presné technické parametre nie sú známe, hovorí sa len o maximálnej rýchlosti okolo 200 km/h a akcelerácii veľmi podobnej výkonným motocyklom.
Velorex vozil invalidov
Pôvodný Velorex Oskar 54 bol dielom bratov Františka a Mojmíra Stránskych a celá jeho konštrukcia zodpovedala potrebám invalidov. Veľmi zaujímavý bol už jeho prospekt, na ktorom sa vynímal nápis „Telesně vadní do šťastnejší budoucnosti novým vozidlem Velorex Oskar 54“.
V oceľovom ráme z poohýbaných rúrok bol umiestnený dvojtaktný jednovalec Jawa 250 s výkonom 6,5 kW (9 k) spolupracujúci so štvorstupňovou prevodovkou. Ten dokázal 205 kg ťažkého Oskara rozbehnúť na 60 km/h a spotreboval pritom priemerne 4 l/100 km. Hovorilo sa, že v nepriaznivých podmienkach si Velorex bez hanby „zobral“ aj 6–7 l/100 km. Užitočná hmotnosť trojkoliesky bola slušných 190 kg. Až do roku 1963 sa pôvodný Velorex predával pod označením Velorex 16/250.

V roku 1963 došlo k modernizácii a výrobe dvoch verzií. Základnú (Velorex 16/175) poháňal jednovalec ČZ 175 (rovnaký motor mala aj „rikša“ ČZ 505), zatiaľ čo výkonnejšiu alternatívu predstavoval dvojvalcový Velorex 16/350 s výkonom až 12,5 kW (17 k).

Obidva modely mali dynamoštartér a dokázali aj cúvať. Zásluhu na tom však nemala prevodovka, ale štartér, ktorý dokázal roztočiť motor aj do opačnej strany. Trojkolka mala aj páku ručného spúšťania motora (tá bola určená na pretočenie studeného motora). Slabšia verzia mala max. rýchlosť 65 km/h, silnejšia dokonca 90 km/h. Nádrž umiestnená v prednej časti mala objem 18 l a každých 100 km z nej Velorex 16/350 odčerpal približne 5 – 6 l/100 km.
Ich výroba sa skončila v roku 1971 s celkovou produkciou 15 300 kusov.