Test ACE: Autá 'žerú' aj o 30 % viac ako udávajú výrobcovia

Je to známy fakt. Normovaná spotreba vozidiel udávaná výrobcom nemá v absolútnej väčšine prípadov veľa spoločného s realitou. Dokázal to aj test nemeckého autoklubu ACE (Auto Club Europa), ktorý si zobral na paškál 91 vozidiel. Na rozdiel od automobiliek, ktoré merajú spotrebu v laboratórnych podmienkach s nimi vyrazil do bežnej premávky.

Testovací okruh meral presne 221 km. Z toho 49 km tvorila jazda v meste, 76 na diaľnici a 96 po cestách prvej triedy. Pritom jazdci dodržiavali rýchlostné limity, dokonca ich podliezli. Počas testu bola totiž povolená maximálna rýchlosť mimo mesta 80 km/h a na diaľnici 120 km/h. Meralo sa reálne množstvo spotrebovaného paliva. Údaj palubného počítača, ktorý spotrebu často prikrášľuje, bol v tomto prípade irelevantný.

A Výsledok? Až 87 z 91 testovaných áut spotrebovalo viac paliva ako udáva výrobca. Z toho 12 až o 30 percent! Ďalších 10 spotrebovalo o 20 % paliva viac. Na čele tejto nelichotivej tabuľky sa umiestnilo mestské Mitsubishi Colt ClearTec ( + 42 %), pred veľkým MPV Ford Galaxy 2,0 TDCi (+ 38,6 %) a jeho konkurentom Volkswagenom Sharan 2,0 TDI (+ 38,2 %). „Hanbiť“ sa ale rozhodne nemusia ani niektoré kórejské modely koncernu Hyundai/Kia, ktoré preukázali zavádzanie zákazníkov v spotrebe už v dávnejších testoch, napríklad v teste nemeckého magazínu Autobild.

Foto: Mitsubishi

Mitsubishi Colt Najväčšiu hanbu si v teste pravdivosti spotreby urobilo Mitsubishi Colt ClearTec. Spotrebovalo až o 42 % viac paliva, ako má v "techničáku".

No máme tu aj svetlé výnimky. Niektoré autá totiž dokázali normovanú spotrebu podliezť. Neznamená to, samozrejme, že „žerú“ najmenej, len ich udávaná spotreba je najbližšie k realite a to aj s rezervou. Hviezdami testu pravdivosti spotreby je Renault Twingo 1,2 16v (- 10%), Volkswagen Tiguan 2,0 TDI 4Motion (-8,4 %), Dacia Lodgy 1,5 dCi 90 (-2,4 %) a Renault Grand Scénic dCi 110 (-2,0 %).

Najväčšou škodou je, že v teste neboli zahrnuté hybridné autá. Práve tie, hoci majú veľmi príťažlivú spotrebu paliva, preukazujú v podobných testoch najväčšie odchýlky. Nie je to ale len chybou výrobcov. Už dlhé roky totiž experti, ale aj samotné automobilky, kritizujú súčasnú metodiku merania normovanej spotreby.

Tá sa nezmenila od roku 1996, no napriek tomu má stále názov „Nový európsky jazdný cyklus“. Vďaka nemu dochádza k paradoxom nielen u áut s hybridným pohonom, nehovoriac o plug-in hybridných vozidlách, ale aj u bežných áut. Predstavte si, že napríklad vozidlo s 5-stupňovou prevodovkou má väčšie šance dosiahnuť lepší výsledok počas laboratórneho testu, ako ten istý model s viacstupňovou prevodovkou.

Automobilky však nemajú inú šancu, ako merať spotrebu podľa tohto laboratórneho cyklu. Ten trvá na valcovej stolici dvadsať minút, pričom napríklad vozidlo simuluje diaľničný režim pri rýchlosti 120 km/h a to len po dobu desiatich sekúnd. Navyše sa nemeria priamo spotreba, ale emisie výfukových plynov, z ktorých sa spotreba následne vypočíta. V laboratóriu tiež vždy vládne ideálne „počasie“ , ideálna teplota a autá sa tu nestretnú so zápchou. Výsledkom je takzvaná homologizačná a nie prevádzková spotreba.

Foto: Renault

Renault-Twingo 2012 Hviezdou testu sa stal Renault Twingo. Normovanú spotrebu podliezol až o 10 percent.

Je ale pravdou, že aj keď vina za rozdiely v spotrebe nepadá priamo na hlavu výrobcov, občas sa uchýlia k trikom, ktoré im legislatíva vlastne nezakazuje. Pre potreby testu dodajú vždy auto s najnižšou výbavou, ktoré je samozrejme najľahšie. Počas testu používajú prehustené pneumatiky s extra nízkym valivým odporom a špeciálne „riedke“ oleje, ktoré nie sú pre bežné vozidlo k dispozícii. Aby znížili odber elektrickej energie, deaktivujú všetky elektrické spotrebiče vrátane svetiel či ventilácie, dokonca odpoja alternátor.

Ďalšie kvapky paliva možno ušetriť zvýšením teploty v laboratóriu až na 30 stupňov, takže motor sa zahrieva rýchlejšie, ale aj prelepením špár na karosérii páskou, čím sa zas zníži aerodynamický odpor. Až štyri percentá si môžu automobilky odpočítať pri samotnom výpočte konečnej spotreby, čo je povolená tolerancia. Aj to vytvorilo paradox, že kým v roku 2001 predstavoval rozdiel medzi reálnou a normovanou spotrebou priemerne sedem percent, o desať rokov neskôr vzrástol priemer až na neuveriteľných 23 percent.

A hoci existuje pár prípadov súdnych sporov, kedy majitelia vozidiel vyhrali svoj boj s automobilkou, ktorú obvinili z nepravdivého údaja spotreby, samotný autoklub ACE, to príliš neodporúča. Je to zdĺhavý a finančne náročný proces, ktorý si vyžaduje posudky špecializovaných laboratórií a drahé právne služby. Môže sa tak ľahko stať, že konečné náklady bude znášať pri neúspechu samotný majiteľ vozidla.