Ak si spomeniete na ponuku motorov spred desiatich rokov a porovnáte ju s tou dnešnou, budete len otvárať oči. Zo sveta prakticky zmizli atmosférické agregáty. Tie nové majú turbodúchadlá a podstatne menší objem. Trojlitre sa zmenšili na dvojlitre, dvojlitre na „jednaštvorky“, a jednaštvorky na motory s objemom jedného litra. A vždy s turbom. Na svete sú extrémy ako 3-valce 0,9 TCE od Renaultu alebo dvojvalce 0,9 TwinAir od Fiatu. Prečo? Určite nie preto, že by chceli zákazníci konštrukčne zložitejšie a poruchovejšie motory, motory, ktoré trpia vibráciami, vysokými tlakmi vo valcoch a extrémnou záťažou turbodúchadiel.
Na vine je tlak Bruselu na znižovanie emisií. A keďže zázraky sa robiť nedajú, automobilky si našli cestu, ako klamať. Dnes preto jazdia na cestách milióny áut, ktoré majú aj o 30 % vyššiu reálnu spotrebu paliva ako tú papierovú a do ovzdušia vypúšťajú 15-krát viac oxidov dusíka či pevných častíc, než je povolené. Dokonca aj tie benzínové. Dokázali to mnohé nezávislé testy, najmä po vypuknutí aféry Dieselgate, ktorá sa však zďaleka netýka len koncernu Volkswagen. Súčasné motory sú jednoducho naladené na laboratórne testy metodiky NEDC (new European Driving Cycle) a nie pre potreby zákazníkov. Práve malé turbomotory dokázali klamať najlepšie.
Zmena metodiky zamieša karty
Lenže už budúci rok sa metodika merania spotreby zmení. Pri dieselových modeloch bude súčasťou testu meranie emisií v reálnej premávke a pri tých benzínových vstúpi o dva roky neskôr do platnosti nový cyklus WLPT (Worldwide-harmonized Light Vehicle Test Procedures). V oboch testoch budú motory vystavené väčšej záťaži než doteraz. A to je práve slabá stránka agregátov s malým objemom. Pri nižšom zaťažení síce dokážu šetriť palivo, ale pri vyššom sú smädnejšie než ich väčší predchodcovia bez turbodúchadla. Už len preto, že z dôvodu vysokých tlakov vo valcoch je nutné obetovať časť paliva na chladenie spaľovacieho priestoru, aby sa zabránilo samozápalom.
To, samozrejme, zvyšuje spotrebu a zhoršuje objem emisií. Takže, ako sa zdá, downsizing vyčerpá svoj potenciál viazaný práve na pôvodnú laboratórnu metodiku. Nie sú to reči do vetra. Máme tu napríklad vyjadrenie šéfa vývojov motorov aliancie Renault-Nissan Alaina Raposa. „Dosiahli sme limity downsizingu. Táto cesta nám už nedovolí splniť emisné limity budúcnosti.“ A k tomuto názoru sa pridáva aj koncern General Motors či najväčší svetový výrobca automobilov – koncern Volkswagen. Objemy motorov budú musieť vzrásť. Hovorí sa o upsizingu či aspoň rightsizigu.
Väčší je lepší
„Malé turbomotory môžu obstáť v súčasnom európskom testovacom cykle, ale v reálnom svete nefungujú. Takže príde rad na zväčšovanie objemov a to zvlášť pri dieselových motoroch,“ povedal pre agentúru Reuters Pavan Potluri, analytik spoločnosti IHS Automotive. Volkswagen už oznámil príchod motora 1,5 TSI, ktorý nahradí staršie problémové agregáty 1,2 TSI a 1,4 TSI. Šušká sa tiež, že 3-valec 1,0 TSI nedostane nástupcu. A miesto dieselových 3-valcov 1,4 TDI pribudnú nové verzie motora 1,6 TDI. Rovnako Renault, ktorý používa v súčasnosti motory s maximálny objemom 1,6 litra, napríklad aj s dvojicou túrb, už pracuje opäť na dvojlitroch.
Zmena nebude okamžitá, v každom prípade automobilky už dnes škrtajú financie do vývoja maloobjemových motorov a, naopak, vyvíjajú väčšie agregáty. Intenzita bude stúpať v súlade s tým, ako budú prichádzať nové normy merania spotreby a emisií. Nie všetkých výrobcov však bude upsizing stáť astronomické čiastky. Sú totiž takí, ktorí na túto hru nikdy nepristúpili. Spomeňme japonskú Mazdu s jej atmosférickými motormi Skyactv-G a SkyActiv-D či Mercedes-Benz, ktorý odmietol 3-valec. Šéf vývoja Thomas Weber k tomu povedal: „Je čoraz zreteľnejšie, že mať v ponuke malý motor nie je výhoda. Preto sme sa nikdy nepridali k tomuto trendu.“