Parkovacie senzory môžu pomôcť, ale aj zneistiť. Reagujú rôzne

Foto: Audi

Parkovacie senzory Ultrazvukové parkovacie senzory reagujú v rôznej vzdialenosti. Väčšinou platí, že menej citlivé sú tie predné ako zadné. Je to logické, dopredu vidíte lepšie ako dozadu.

Pamätáte si ešte na časy, keď autá nemali parkovacie senzory? Nie je to tak dávno. Až začiatkom deväťdesiatych rokov prišiel totiž s prvým „pravekým“ parkovacím pomocníkom Mercedes-Benz triedy S (W140), takzvaný mamut. Namiesto senzorov mal malé výsuvné anténky, ktoré pomohli pri cúvaní vodičovi vidieť, kde končí tento „mastodont“. Neskôr nahradili anténky ultrazvukové senzory, ktoré už merali vzdialenosť od prekážky, buď steny, alebo iného auta, a vodiča informovali pípaním, ktoré zvyšovalo frekvenciu.

Foto: DS

Parkovacie senzory Ak reagujú senzory príliš skoro, môžu vytvoriť dojem, že parkovacie miesto je malé a od manévru vás odradia.

A tak je to dodnes. Čím ste k prekážke bližšie, tým vyššia je frekvencia pípania až sa spojí do súvislého tónu. To by ste mali byť od prekážky už nebezpečne blízko. Kým ešte v deväťdesiatych rokoch predstavovali parkovacie senzory luxus najvyššej triedy áut, zväčša za mastný príplatok, dnes ho má kdejaký mestský hatchback. A dokonca aj vpredu. Senzory nám tak pomáhajú ľahšie zaparkovať. Teda aspoň tak by to malo byť. Lenže fungujú rôzne. Odlišná je najmä ich citlivosť, ktorá vychádza zo softvéru. Niektoré reagujú skôr a niektoré neskôr. A presne na to sa pozrel nemecký magazín Autobild.

Menej býva viac

Autobild zmeral reakcie parkovacích senzorov na dvadsiatich rôznych autách. A nestačil sa diviť. Najprv sa zameral na to, v akej vzdialenosti od prekážky začnú reagovať prerušovaným zvukom predné senzory a pri akej vzdialenosti sa ich tón spojí. A tie isté parametre meral aj v prípade zadných senzorov. Nakoniec zostavil rebríček, ktorý je súčtom vzdialeností, keď prejde výstraha do kontinuálneho zvuku predných aj zadných senzorov. Rozdiely vás naozaj prekvapia. A to aj v prípade vozidiel tej istej značky. Problém je v tom, že ak reagujú so zbytočne veľkou rezervou, môžu vás od parkovania odradiť a urobiť celý manéver viac stresovým.

Foto: Mercedes-Benz

Mercedes-Benz All-Terrain Najmenej miesta na parkovanie si "pýtajú" senzory Mercedesu-Benz E All-Terrain.

Jednoducho, pri reakcii, keď ešte ostáva dosť priestoru na manéver, vytvoria pocit, že dané parkovacie miesto je príliš malé. Pritom to nie je pravda a skúsený vodič by tu s ľahkosťou zaparkoval aj bez senzorov. Test ukázal, že predné parkovacie senzory začnú reagovať prerušovaným tónom napríklad pri Škode Fabia už vo vzdialenosti 115 cm, kým pri Mercedese-Benz triedy E len 23 cm od prekážky. Rozdiely v súvislom tóne môžeme dokumentovať opäť na týchto dvoch z dvadsiatich áut. Stuttgartský model vydá kontinuálny signál, ak ste od prekážky vzdialený 15 cm, ale model Škody už o 34 cm skôr.

Foto: Škoda-Auto

Škoda Fabia Combi - 2015 Najväčší "poplach" robí pri parkovaní Škoda Fabia Combi.

A pritom ide o mestské auto, kde vodič ľahšie odhadne jeho začiatok a koniec. Podobne je to pri cúvaní. Mercedes triedy E začne reagovať 28 cm od prekážky, ale Ford Kuga už pri vzdialenosti 185 cm! To je rozdiel takmer 1,6 metra. Takže parkovanie s Kugou je možne menej rizikové, ale o to viac stresové. Keď sa pozrieme na reakčnú vzdialenosť zadných senzorov pri spustení súvislého tónu, nájdeme najväčší rozdiel medzi Mercedesom-Benz E, ktorý spojí tón 16 cm pred prekážkou, a Škodou Superb, ktorá vydá varovanie o možnej kolízii pri 41 centimetroch, čo je skoro pol voľného metra s dostatočnou rezervou na manéver.

Riešením je parkovacia kamera

Ako sme spomínali, výsledné poradie rebríčka vychádza zo súčtu vzdialenosti minimálnej prednej a minimálnej zadnej priestorovej rezervy, tak ako ju odhadujú senzory. Kým pri Mercedese-Benz triedy E, ktorý je na prvej priečke, stačí autu na zaparkovanie miesto o 31 cm dlhšie, než je samotné auto, Škoda Fabia Combi si pýta rezervu 79,5 cm. Otázkou je, čo je lepšie. Malá rezerva môže totiž znamenať vyššie riziko stretnutia s prekážkou, kým veľká spomínaný stres. Ideálne je preto mať v aute parkovaciu kameru. Pri cúvaní máte vďaka nej oveľa lepší odhad, koľko miesta zostáva, než na základe senzorov. Presne vidíte, ako sa blížite k nárazníku ďalšieho auta.

Grafické zobrazenie vzdialenosti na displeji nestačí. To je totiž zväčša nastavené tak, ako samotné ultrazvukové senzory. Varujú vás teda s rovnakou „nepresnosťou“. K tomu všetkému ešte Autobild pribalil informáciu o hlasitosti výstražného tónu, ktorú zmeral v decibeloch. Aj tu sú veľké rozdiely. Kým napríklad výstražný tón Hyundaiu Tucson má len 62,5 dB, pri Škode Fabia je to až 79,5! Aj tu asi platí, že menej je viac.

V akej vzdialenosti reagujú parkovacie senzory