Dotykové displeje nájdeme prakticky vo všetkých moderných autách. Trend je jasný. Pre výrobcov znamená toto riešenie, ktoré často nahrádza aj mechanické panely klimatizácie, ale aj mnohé ďalšie ovládače, ideálne riešenie. Ale len z pohľadu ceny. Jednoducho ušetria na tlačidlách. Je to ale ideálne aj z pohľadu vodiča? Sú automobilky, ktoré si to nemyslia.
Nie je ich veľa. Spomeňme taký Mercedes-Benz, ktorý dotykové displeje ignoruje. A v podstate aj BMW, ktoré síce v nových modelových radoch 7 a 5 „dotykáč“ ponúka, ale stále dáva vodičovi na výber aj ovládanie cez otočný „controller“ alebo dopĺňa ovládanie gestami. A, samozrejme, klimatizácia má i tak vždy vlastný panel. Medzi mainstreamovými značkami sa už ale hľadajú výnimky ťažšie. Jedna tu však je – Mazda.
Mazda síce dotykový displej má, napríklad aj v malej dvojke, ale ako jediná umožňuje využívať funkcie, ktoré sú s ním spojené, len pri stojacom vozidle. Počas šoférovania máte k dispozícii otočný ovládač. A zdá sa, že sa to tak rýchlo nezmení. Mazda totiž uskutočnila internú štúdiu, z ktorej jej jednoznačne vyplynulo, že dotykové displeje sú pre bezpečnosť jazdy menej bezpečné ako ovládanie multimediálnych rozhraní cez nejaký typ joysticku.
Pramení to z testu, ktorý potvrdil, že vodiči urobia pri ovládaní cez „controller“ menej chybných príkazov ako tí, ktorí sa v menu pohybujú prostredníctvom dotykového displeja. V praxi to znamená, že ovládaniu venujú menej času. O to viac sa potom môžu sústrediť na samotnú jazdu. A to je nepochybne príspevok k bezpečnosti. Aj pri použití otočného ovládača sa síce musíte pozerať na obrazovku systému, ale ovládanie je intuitívnejšie a presnejšie a teda aj rýchlejšie.
Otočný ovládač je napríklad menej náchylný na omyly, ktoré vznikajú pri jazde po nerovnej vozovke, keď je ťažké trafiť prstom do často malej a nevhodne umiestnenej ikonky na displeji. Štúdia Mazdy asi neovplyvní postoj ostatných automobiliek k dotykovým displejom, ale ukazuje, že pokrok nemusí byť vždy prínosom, a, naopak, správna dávka konzervativizmu môže byť veľmi užitočná. Mazda to už napokon dokázala niekoľkokrát, napríklad tým, že odmietla kontroverzný trend downsizingu.
Dnes nie je tajomstvom, že zmenšovanie objemu motorov a jeho nahradzovanie preplňovaním bolo slepou uličkou, vynútenou nezmyselnou laboratórnou metodikou merania emisií, úplne odtrhnutou od reality. Mazda si tak môže so svojimi atmosférickými motormi Skyactiv-G mädliť ruky, kým konkurencia je nútená pri prechode na novú metodiku WLPT prakticky prekopať kompletnú ponuku svojich agregátov. A to ju bude stáť nemalé prostriedky.