Mnohí sa už pomaly chystajú na dlhé „dovolenkové“ niekoľkohodinové jazdy, pri ktorých sa nenamáha len vodič, ale aj motor a predovšetkým turbo, samozrejme ak nemáte atmosférický agregát. Pri takýchto dlhých jazdách by ste sa k turbu mali správať rovnako, ako k svojmu telu pri dlhšom behu. Po ňom netreba hneď zastavovať, ale zvoľniť tempo takmer až na krok a vydýchať sa. Ak to nespravíte, hrozí, že svaly sa vám stiahnu do kŕča a následná regenerácia sa predĺži.
A takmer to isté sa môže stať aj turbu, ak motor vypnete okamžite po dlhšej jazde, keď pracoval s vyššou záťažou, napríklad po dlhšej jazde po diaľnici s naloženým autom a pri vysokých rýchlostiach, alebo po tiahlom stúpaní horskými serpentínami. Tiež môže dostať „kŕč“, ale na rozdiel od vás ho už nemusí rozchodiť.
Turbo totiž patrí k naozaj veľmi namáhaným dielom, vznikajú v ňom extrémne teploty a nie je problém, aby sa pri záťaži rozžeravilo úplne dočervena. Často pracuje s otáčkami na úrovni 200 až 300-tisíc za minútu a teploty spalín na výstupe z motora môžu presiahnuť 800 stupňov Celzia. Preto ho treba pri dojazde na diaľničnú pumpu vychladiť, aby sa po vypnutí motora „nezapieklo“ kvôli tomu, že z neho rýchlo stečie olejový film a bude ešte príliš horúce.
Výraznejšie je namáhané najmä v nízkoobjemových downsizingových motoroch, ktoré sú dnes mimoriadne rozšírené. Takýto motor je ako celok podstatne viac namáhaný, hlavne pokiaľ ide o tlak vo valcoch a teplotu a viac „trpí“ samozrejme aj turbo ako celok.
Neznamená to však, že musíte po dojazde päť minút sedieť v naštartovanom aute a čakať kým turbo nevychladne. Stačí, ak nejaký kilometer-dva pred cieľom zvoľníte približne na stovku a turbo sa dostatočne vychladí na to, aby bolo možné motor vypnúť okamžite po zastavení. Alebo pri dojazde na diaľničnú pumpu vyraďte na chvíľu do neutrálu. Zdá sa to ako drobnosť, pravdou však je, že takto dokážete schladiť turbo pomerne výrazne – bez problému aj o 150 až 250 stupňov.
Čítajte viac Toto je 12 najväčších chýb, ktorými vodiči ničia prevodovky. Robíte ich aj vy?Aby sme však nevyvolávali zbytočné obavy z nízkobjemových motorov. Pri správnej starostlivosti sa však rozhodne netreba báť, že turbo v nízkoobjemovom motore budete musieť meniť už po pár desiatkach tisíc kilometrov. Ak ho nebudete „týrať“, venujete mu aspoň minimálnu pozornosť a hlavne s ním budete jazdiť správnym spôsobom, malo vydržať aspoň 150 až 200-tisíc kilometrov, môže sa však stať, že zvládne aj 300-tisíc.
Pritom starostlivosť o turbo nie žiadnou veľkou vedou. Turbomotor netreba zaťažovať na studeno, nechať ho vychladnúť a pravidelne meniť olej, pričom sa netreba spoliehať na tie s predĺženou životnosťou. Ak ho vymeníte vždy po cca 15-tisíc kilometroch (samozrejme, pokiaľ nie je predpísaný nižší interval), tak sa vám motor určite poďakuje.
Ohľaduplnosť pri štartovaní a vypínaní motora súvisí s teplotami, olejom a viskozitou. Studený turbomotor by sa nemal príliš zaťažovať, kým sa vnútri turba neurobí olejový film s dostatočnou viskozitou na to, aby sa jeho súčasti netreli o seba „nasucho“ a nehrozilo ich poškodenie. Pri vypínaní po jazde s vyššou záťažou (rýchla jazda po diaľnici, stúpania v serpentínach) mu pre zmenu treba dať čas na to, aby klesla teplota tak, že keď olejový film stečie, súčasti turba sa nezavaria a nepoškodia sa v ňom ložiská.