Nové modely Kie sa už dávno pýšia európskym dizajnom navrhnutým v Nemecku. Na Carens sa však akosi pozabudlo. Bol posledným mohykánom starých čias, keď ešte logo Kie vyvolávalo skôr rozpaky a pohŕdavý úsmev ako uznanie. Dnes je všetko inak. Nový Carens dostal európsky strih a do boja vstupuje s tou najväčšou tigrou maskou, aká sa kedy objavila v produkcii kórejskej značky.
Na rozdiel od francúzskych futuristických „empévéčiek“ s obrovskými sklenenými plochami hrá však na konzervatívnejšiu strunu. Jednoducho je tu viac plechu ako skla. Pôsobí preto podstatne mohutnejšie, solídnejšie, ale rozhodne nie nudne. Stará sa o to nielen spomínaná maska lemovaná chrómom a pompézne reflektory siahajúce takmer k predným stĺpikom, ale aj stúpajúca línia okien podčiarknutá chrómovou lištou. Carens sa naozaj nemá za čo hanbiť. Konzervatívnejší prístup dizajnérov mu navyše prinesie záruku nadčasovosti.
Foto: Tomáš Andrejčák
Porovnávať predchádzajúcu generáciu s tou súčasnou nemá vlastne zmysel, takže spomeňme len to, že nový Carens je o 20 mm kratší, o 15 užší a 40 mm nižší. Zato rázvor náprav narástol na 2750 mm, čo je o päť centimetrov viac. Scvrknutia rozmerov sa však neobávajte. Miesta je tu tak ako nikdy predtým.
Sedieť sa dá aj vzadu
Prístup do kabíny zabezpečujú obrovské, aj keď klasicky otvárané dvere. Interiér ťaží z výšky aj šírky karosérie. Miesta je tu naozaj na rozdávanie vo všetkých smeroch. Cestujúci vzadu majú pred kolenami obrovskú rezervu, takže posuvné zadné sedadlá tu nie sú len na parádu. Aj pri posunutí o 10 cm vpred sa nebudete kolenami stále dotýkať operadiel predných sedadiel. Navyše je tu úplne vodorovná podlaha. Vpredu zas uvoľňuje miesto na nohy šikovne tvarovaná palubná doska. Keď už sme pri sedadlách, tie predné neznesú najmenšiu výhradu. Veľkosťou, spracovaním, komfortom a dokonca aj bočnou oporou patria asi k tomu najlepšiemu, čo sa kedy v triede kompaktných vanov objavilo.
Foto: Tomáš Andrejčák
A čo je ešte prekvapujúcejšie, toto MPV netrpí chronickou chorobou variabilných interiérov. Aj tri samostatné a posuvné zadné sedadlá poskytujú totiž veľmi slušný komfort. Kia si pomohla malým trikom – miernym zúžením stredného sedadla. To síce oberá o pohodlie piateho pasažiera, ale v prospech krajných. Tí môžu mať konečne pocit, že sedia v normálnom aute. Koncepcia 4+1 je určite výhodnejšia ako 2 + 3, pri ktorom sa ani jeden zo zadných cestujúcich neposadí pohodlne. Klobúk dole aj pred rozmermi sedadiel. Zväčša sú totiž sedadlá druhého radu v minivanoch krátke a majú nízke operadlá. A to rozhodne nie je problém Carensu. Pochvalu si zaslúži aj možnosť nastavenia ich sklonu. Samozrejme, pre Carens je dostupný aj tretí rad sedadiel, tým však naša verzia vybavená nebola.
Interiér takmer v prémiovom duchu
Spracovanie interiéru sa drží konzervatívnej filozofie dizajnu exteriéru a dosahuje priam prémiovú úroveň. Vládnu tu mäkčené plasty, s výnimkou spodnej časti palubnej dosky, a efektné obkladové materiály. Kia sa chvalabohu vyhla experimentom s centrálne umiestnenými prístrojmi, ktoré sú dnes v MPV priam mantrou. Všetko je tu tak, ako má byť. Pred vodičom je perfektne čitateľný prístrojový panel s novým TFT displejom Supervision s excelentnou grafikou a vysokým rozlíšením. Po bokoch sa nachádzajú rýchlomer a otáčkomer. Dotykové rozhranie v strednej časti palubnej dosky je vďaka vyňatým tlačidlám pre vstup do hlavných vetiev menu ovládateľné rýchlo a intuitívne. To platí aj pre dobre dostupný panel klimatizácie s veľkými ovládačmi.
Foto: Tomáš Andrejčák
Za volantom sa cítite takmer ako v bežnom kombi. Stará sa o to „civilný“ sklon stĺpika riadenia, vynikajúco tvarovaný veniec, ale aj výborne situovaná radiaca páka s robustnou hlavicou. No sú tu aj chybičky krásy. Napríklad krátka pevná lakťová opierka bez možnosti akéhokoľvek nastavenia a tiež poloha ovládača palubného počítača medzi ramenami volantu, ktorá si vyžaduje zmeniť polohu ruky. Prekvapí tiež, že precízne spracovaný TFT displej nedokáže vyhodnocovať spotrebu v dvoch nezávislých „tripoch“.
Foto: Tomáš Andrejčák
Zlý výhľad do bokov
No najväčším prehreškom Kie je výhľad do bokov. Na rozdvojené predné stĺpiky sme si už v „empévečkách“ síce zvykli, ale Kii sa podarilo navrhnúť asi tie najhrubšie na svete. Uberajú veľkú časť zorného uhla, čo je najmä v zákrutách veľmi nepríjemné. Dozadu nie je tiež extra výhľad, no tu mnohé zachraňujú veľké spätné zrkadlá a cúvacia kamera.
Vybavením sa Carens nejde pretrhnúť. A to ani vo vyššej úrovni EX. Je tu síce dvojzónová klimatizácia, palubný počítač, tempomat, slnečné roletky vo dverách a dokonca vyhrievaný volant, ale za väčšinu ďalšieho luxusu si treba priplatiť. Kii akoby chýbala ešte jedna vyššia úroveň vybavenia. Ďalšie prvky sú totiž už súčasťou dvoch príplatkových balíkov. V nich už nájdete aj také vychytávky ako kontrolu nedobrovoľného opustenia jazdného pruhu, aktívny parkovací asistent (len pre pozdĺžne parkovanie), ale aj ventilované predné sedadlá a elektricky nastaviteľné sedadlo vodiča. Teda prvky, ktoré sú v týchto vodách skôr výnimkou. Prekvapuje však, že ani s drahším balíkom nemáte stále xenónové svetlá, prístroje Supervision, a najmä navigačný systém, za ktorý si Kia pýta nekresťanských 1670 eur. Neospravedlňuje to ani fakt, že spolu s ním dostávate cúvaciu kameru.
Foto: Tomáš Andrejčák
Kufor Carensu je dobre dostupný cez obrovské zadné veko a v päťmiestnom usporiadaní má základných 536 litrov. To, samozrejme, nie je málo, ale je tu problém. Podlaha je prispôsobená pre montáž tretieho radu sedadiel, a tak je vrchná doska umiestnená relatívne vysoko, čo znižuje celkovú využiteľnú výšku kufra. Nepomôže vám ani vyňatie delenej podlahy, pretože pod ňou sa nachádza pevná plastová schránka rozčlenená priehradkami. Oceníte ju pri ukladaní malých predmetov, ale nižšie dno tým nezískate. Kufor sa dá, samozrejme, zväčšiť posunutím sedadiel alebo ich úplným sklopením, ale na zadných operadlách chýbajú sklopné dosky, ktoré by prekryli medzeru medzi operadlami a podlahou interiéru. Zvlášť evidentné to je, ak sklopíte operadlá a sedadlá posuniete vpred. Vznikne tu veľká „jama“. V interiéri tiež nájdete množstvo odkladacích priestorov, podlahové schránky a letecké stolíky nevynímajúc.
Dojazdové rezervné koleso je našťastie v sériovej výbave, ale z dôvodu prípravy montáže tretieho radu sedadiel je aj v 5-miestnej verzii umiestnené pod zadným nárazníkom. Nie je to práve čisté riešenie. Na druhej strane to uľahčuje výmenu kolesa, ak máte plne naložený kufor.
Na diaľnici smädnejší
Na rozdiel od ceed-u využíva Carens silnejší dieselový motor 1,7 CRDi, známy napríklad zo sedanu Optima alebo z Kie Sportage. Jeho 100 kW a 330 Nm krútiaceho momentu sú na daný objem skvelé parametre a Carensu bohato postačujú. Takto „nadupané“ diesely mávajú síce v nízkych otáčkach zväčša problém so záťahom, ale v Carense nastupuje plynulý záťah relatívne nízko, už od 1500 – 1600 otáčok. Vyvarovať sa pádu do „hluchej zóny“ pomáha aj 6-stupňový manuál s kratším sprevodovaním. Problémy robí motoru skôr prechod z voľnobežných do pracovných otáčok. Chvíľku mu totiž trvá, kým sa nadýchne, na čo si treba zvyknúť, zvlášť v kombinácii s ostro naladenou spojkou. Pri prvých rozjazdoch sa vám tak môže stať, že vám motor párkrát zhasne.
Foto: Tomáš Andrejčák
Veľmi však oceníte kultúru chodu a úroveň tlmenia motora. V kabíne sa prejavuje na počudovanie ešte civilizovanejšie ako v prípade veľkej Optimy. Pri vyšších rýchlostiach, okolo diaľničnej stotridsiatky alebo pod plynom ho síce počuť, ale väčším neduhom než samotná hladina hluku je jeho nie práve príjemná akustická kulisa. Jednoducho nemá pekný zvuk. Pritom sa nemôže spoliehať na to, že by ho prekryli ostatné ruchy. Kabína Carensu ponúka totiž veľmi dobrú izoláciu od okolitého prostredia.
Aj v spotrebe sa Carens ukázal v celkom dobrom svetle. Test sme skončili s priemernou spotrebou 6,5 litra nafty na 100 km. Jazdili sme v meste, mimo neho aj na diaľnici, takže tento údaj považujeme za relevantný. Na okreskách sa vie spotreba dostať tesne nad päť litrov, aj sedem v meste možno akceptovať. Dojem kazí len apetít Carensu na diaľnici, teda tam, kde by sa mal ako rodinný model cítiť ako ryba vo vode. Z palubného počítača sme odčítali 7,2 litra na 100 km. Jednak je to dané horšou aerodynamikou vysokej karosérie, ale aj kratším šiestym prevodovým stupňom. Pri stotridsiatke točí motor relatívne vysokých 2¤600 otáčok. Carens by iste zvládol aj dlhšiu šestku, no na druhej strane musí počítať so zaťažením siedmimi ľuďmi a batožinou a aj v takomto prípade poskytnúť ešte možnosť akcelerácie. A keď sme pri prevodovke, tá má veľmi jasné dorazy, ale chýbajú jej jasnejšie definované dráhy. Rozhodne to však nie je kritika v intenciách niektorých francúzskych prevodoviek. Tie majú k prevodovke Carensu stále veľmi ďaleko.
Pruženie pre rozmaznaných
Jazdnými vlastnosťami nemôže Carens konkurovať menšiemu ceed-u. Jednak má vyššie uložené ťažisko a jednoduchšiu zadnú nápravu s torznou priečkou. Tá viacprvková zo ceed-u padla za obeť veľkému kufru a tretiemu radu sedadiel. To však neznamená, že Carens jazdí zle. Len musel pristúpiť na viac kompromisov. Jeho najsilnejšou stránkou je nepochybne komfort. Toto auto peruje omnoho lepšie než väčšina konkurenčných vanov. Cesta na dlhých tratiach je priam pôžitkom. Podvozok je totiž schopný utajiť väčšinu bežných nerovností. No s jedinou výnimkou. Predná náprava je priam alergická na výtlky. Aj po prejdení malej „jamy“ sa z prednej časti ozve zvuk, akoby ste práve odtrhli čapy alebo práve prerazili disk kolesa. Lenže v skutočnosti sa vlastne nič nedeje.
Foto: Tomáš Andrejčák
Väčším prehreškom Carensu je preto zvýšená citlivosť na bočný vietor a zjavné náklony karosérie. Je to však nepríjemné skôr subjektívne, pretože pneumatiky ostávajú aj pri ostrejšom zaobchádzaní bezpečne v styku s asfaltom. Viac nám prekážalo riadenie. To má síce módny ostrejší prevod, ale je vyslovene mdlé, najmä v stredovej polohe pôsobí veľmi umelo. Nepomáha mu ani možnosť nastavenia úrovne posilňovača v troch módoch – Normal, Comfort a Sport. Po prvotných hrách s hľadaním ideálneho režimu skončíte aj tak v móde Normal. Ani v Sporte sa totiž nedočkáte ničoho, čo by sa dalo nazvať spätnou väzbou. Len volant sa otáča ťažšie.
Foto: Tomáš Andrejčák
Carens urobil obrovský krok vpred. Porovnávať ho s predchádzajúcou generáciou nemá význam. Prakticky z ničoho totiž vytvorila Kia silne konkurenčný van vo svojej triede. Kvality však dáva najavo aj cenou. Podobne ako ceed. Cena našej modifikácie 1,7 CRDi (100 kW) EX sa začína na 21 400 eurách. To nevyzerá opticky až tak zle, lenže k vanu na dlhé cesty patrí aj navigácia či xenónové svetlá. A príplatky nie sú práve lacné. Nakoniec sa tak cena testovaného exempláru vyšplhala na 27 464 eur. A to je podstatne viac, ako zaplatíte napríklad za podobne vybavenú Toyotu Verso.
| Výhody | Nevýhody |
|---|---|
| nadčasový dizajn | spotreba na diaľnici |
| spracovanie interiéru | umelý pocit z riadenia |
| priestrannosť | xenónové svetlá a navigácia len za príplatok |
| Technické údaje | |
|---|---|
| Model: | Carens 1.7 CRDi EX |
| Objem motora (cm3): | 1685 |
| Výkon (kW/ot.): | 100/4000 |
| Krútiaci moment (Nm/ot.): | 330/1750 |
| Prevodovka: | 6-manuál |
| Dĺžka/šírka/výška (mm): | 4523/1805/1630 |
| Rázvor náprav (mm): | 2750 |
| Objem bat. priestoru/nádrže (l): | 536/50 |
| Maximálna rýchlosť (km/h): | 191 |
| Akcelerácia 0 – 100 km/h (s): | 10,4 |
| Komb. spotreba (l/100 km): | 5,3 |
| Cena: | 21 400 € |
| Sériové vybavenie EX (vybrané prvky): | |
| 6× airbag. ESP (VSC), hill-holder, kontrola tlaku v pneumatikách, | |
dažďový a svetelný senzor, dojazdové koleso, predné hmlové svetlá, denné LED-svetlá, posilňovač riadenia Flex, osvetlenie zákrut, zadné parkovacie senzory, dvojosová regulácia volantu, výšková regulácia predných sedadiel, tri sklopné a posuvné zadné sedadlá, dvojité dno kufra, dvojzónová klimatizácia, elektrochromatické vnútorné spätné zrkadlo, el. balík na okná a sklápateľné zrkadlá, kožený volant a radiaca páka, vyhrievané predné sedadlá, slnečné roletky na zadných dverách, vyhrievaný volant, tempomat, lakťová opierka, audio s CD + 6× repro., USB port, vonkajší chrómový paket, 17-palcové disky kolies. ||
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda