Na Slovensku je aktuálne Ranger dostupný len s naftovými motormi. Dvojliter má výkon 125 alebo 151 kW, respektíve 170 alebo 205 koní. „Náš“ testovaný trojliter ponúka 177 kW (240 koní) a k tomu veľmi slušný krútiaci moment 600 Nm. Tak, ako pri offroadoch, je stavaný skôr na silu, než na dynamiku, čo je úplne v poriadku. Na druhú stranu – zrýchlenie na stovku za 8,7 sekundy je na pikap výborná hodnota, maximálka je 180 km/h.
Z hľadiska jazdného komfortu sa nám zdal Jeep Gladiator o niečo lepší, respektíve nenaložený si dokázal lepšie poradiť s priečnymi nerovnosťami. Na kvalitnejších cestách však Ranger skutočne poskytuje komfort osobného auta – a čo je rovnako dôležité, kabína nás príjemne prekvapila kvalitným odhlučnením.
Prispôsobí sa takmer akýmkoľvek nárokom
Ranger má navyše pomerne sofistikovaný pohon 4×4. Môžete jazdiť s pripojiteľným pohonom 4×4 a poháňanou zadnou nápravou, respektíve s permanentným pohonom 4×4, keď je hnacia sila rovným dielom rozdeľovaná medzi prednú a zadnú (tuhú) nápravu, alebo so stálym pohonom 4×4, keď je hnacia sila rozdeľovaná flexibilne podľa potreby, alebo je poháňaná len zadná náprava. Stačí si vybrať. A, samozrejme, nechýba ani redukcia. K tomu treba prirátať veľmi dobré nájazdové, výjazdové a prejazdové uhly a brodivosť až do 800 mm. V teréne sa Ranger cíti ako ryba vo vode.
Desaťstupňový automat radí temer neznateľne, pri bežnej jazde to ani nepostrehnete. Riadenie nie je zbytočne preposilované a brzdy sú dostatočne účinné. Samozrejme, vzhľadom na značnú hmotnosť auta treba rátať s jeho hybnosťou a myslieť na to napríklad pri dobrzďovaní.
Spotreba sa pri pokojnejšej jazde pohybuje okolo 11 litrov na sto kilometrov, čo je o niečo viac než pri Gladiatore. Priznávame, že sme priemernú spotrebu tentokrát odhadovali z dojazdu a konzultovali s technikmi Fordu a aj s kolegami, ktorí toto auto jazdili už skôr, pretože nám „blbol“ ukazovateľ priemernej spotreby s nezmyselnými údajmi, ktoré navyše vôbec nesedeli s ukazovateľom dojazdu. Na jazdu to nemalo žiadny vplyv, išlo o ľahko odstrániteľnú softvérovú respektíve senzorovú vec. Jednoducho, raz za čas sa stane aj takáto nepríjemnosť, ktorú rozhodne nijako nespájame s kvalitou auta ako takého.
Ranger je aktuálne ponúkaný v 7 (!) výbavových stupňoch. To sa pri súčasnej redukcii ponúk a tlaku na optimalizáciu až tak často nevidí. V základe stojí Ranger s dvojlitrovým dieslom s výkonom 125 kW, pohonom 4×4 a 6-stupňovým manuálom 42 828 eur, čo je veľmi sympatická cena. Testované auto v „cukríkovej“ výbave Platinum je od neho drahšie o vyše 25-tisíc eur. V tejto výbave už máte 20-palcové kolesá, automatický parkovací asistent s plnou asistenciou, kožené perforované a ventilované sedadlá, dynamické Matrix LED predné svetlomety, 360-stupňovú kameru, reproduktory Bang & Olufsen, už spomínané 230 V zásuvky vzadu a na korbe, 12-palcový displej infotainmentu, ambientné osvetlenie, dvojzónovú klimatizáciu, bezkľúčový prístup a množstvo ďalších vymožeností.
My sme mali ešte množstvo príplatkovej výbavy. Patril k nej aj už spomenutý uzamykateľný elektrický rolovací kryt korby, ktorý stojí takmer 2 500 eur, posuvné oká na korbe, rozkladacie lyžiny a pár ďalších drobností, s ktorými sa cena testovaného auta vyšplhala až na takmer 78-tisíc eur.
To sa nám zdá už veľa, Ranger sa dá vyskladať aj za podstatne nižšiu sumu. Keď sme sa hrali s konfiguráciou, tak naozaj slušne vybavený Ranger s dvojlitrom a 10-stupňovým automatom vyskladáte už približne za 50-tisíc eur. Testovaný trojliter je dostupný až od vyššej výbavy WildTrak a začína na sume 64 188 eur.
Z nášho pohľadu je Ranger výborný pikap, nastavený „tak akurát“ na to, že z neho máte dobré rodinné voľnočasové auto, ak potrebujete voziť rozmernejšiu výbavu, napríklad skútre alebo motorky. Zároveň je v teréne výborným pracovným nástrojom. V neposlednom rade so svojimi rozmermi vyzerá impozantne, zaujme dizajnom a aj na dlhých cestách z vás rozhodne „nevytrasie dušu“. Teda, samozrejme, ak sa s prázdnym autom nevyberiete po 200-kilometrov dlhej „panelke“. To by už bol celkom športový výkon.