Foto: Škoda-Auto
Platforma Modularer Querbaukasten, známa skôr pod označením MQB, prišla na svet v roku 2012 spolu s Volkswagenom Golf siedmej generácie a v tesnom závese s Audi A3. Pre koncern Volkswagen znamenala doslova revolúciu. Postupom času totiž nahradila až tri pôvodné platformy PQ25, PQ35 a PQ46. Jej genialita spočíva v extrémnej modularite. Má totiž až sedem verzií, takže je na nej možné postaviť neuveriteľnú škálu rôznorodých áut, pričom to neohrozuje ich identitu. To, čo je nemenné, je len vzdialenosť pedálovej skupiny od osi predných kolies. Navrhnutá bola pre priečnu zástavbu motorov aj pre elektrifikované pohony, najmä pre plug-in hybridy.
Dodnes bolo na MQB vyrobených už 40 miliónov áut značiek VW, Audi, Škoda, Seat, Cupra, čínskej Jetty a dokonca značky Ford, keďže Turneo Connect je dvojičkou VW Touran. Šokujúce však je, o aké rôznorodé modely išlo – od VW Polo až po Škodu Kodiaq či dokonca veľké americké SUV VW Atlas. „Myšlienka MQB bola geniálna. Vytvorila úvahy o platformách v celom priemysle a skutočne nás posunula k ziskovosti,“ povedal na konto platformy šéf Volkswagenu a bývalý šéf Škody Thomas Schäfer. Platforma pritom prišla v správny čas, pretože koncern VW bol vo fáze agresívneho rastu. Platforma bola doslova požehnaním aj pre logistiku výroby.
Čítajte viac VW môže zabudnúť. Najväčší konkurent Tesly bude z Číny
„Vďaka MQB sme mohli a môžeme meniť vozidlá medzi továrňami a rýchlo rozbehnúť výrobu nového modelu. Keď sa do toho zapojili všetky značky, stal sa z toho skutočný úspech,“ vysvetlil Schäfer. Platforma totiž znížila zdieľaním komponentov výrobné náklady aj cenu vývoja áut a koncernu ušetrila milióny eur. Dnes sa montujú autá na MQB nielen v Európe, ale aj v Severnej a Južnej Amerike, Ázii, Afrike a donedávna v Rusku. Vrchol dosiahla platforma v roku 2019, keď na nej vyrobili celosvetovo takmer sedem miliónov vozidiel. Aj v ťažkom roku 2022, poznačenom pandémiou, čipovou krízou, krízou v dodávateľskom reťazci a vojnou na Ukrajine, ich bolo stále úctyhodných 5,5 milióna.
Foto: Volkswagen
Foto: Volkswagen
Platforma MQB však nie je zďaleka na konci kariéry. Očakáva sa, že k súčasným 40 miliónom áut, ktoré ju využívajú, sa pridá ďalších 40 miliónov. Spoločnosť Auto Forecast Solutions odhaduje, že ešte v roku 2029 použije MQB viac ako päť miliónov áut. Prekonať množstvo vyrobených vozidiel na jednej platforme sa podarilo až v roku 2021 Toyote, ktorá sa pokúsila napodobniť úspech Volkswagenu vlastnou platformou TNGA (Toyota New Generation Architecture ). Volkswagenom sa však inšpiroval aj Renault s Nissanom, ktorí používajú platformu CMF, tretiu najpoužívanejšiu v celom automobilovom priemysle.
Čítajte viac VW priznáva, že elektromobily sa predávajú zle. Riešiť to chce tragicky
Analytik spoločnosti Jato Dynamics, Felipe Munoz, k platforme povedal: „MQB je zodpovedná za rýchly nárast predajov skupiny VW v poslednej dekáde. Je v odbore meradlom a vzorom pre výrobcov, ktorí majú so správou svojich početných platforiem stále veľké problémy. Najväčším úspechom Volkswagenu z poslednej doby nie je jeho marketing, PR alebo kvalita vozidiel, ale práve MQB.“ Podobne sa to pokúsil urobiť VW aj s elektromobilmi. Pre tie totiž vyvinul platformu MEB, používanú už dnes naprieč koncernovými značkami. Zdá sa však, že jej úspech nebude taký ako úspech MQB.
„Vytvorenie architektúry pre elektromobily je úplne odlišné od architektúry pre automobily so spaľovacími motormi. Musíte vyvážiť objem a zhodnosť riešení so schopnosťou rýchlo sa prispôsobovať, pretože technológia elektromobilov sa mení extrémne rýchlo. Diely, pri ktorých ste sa predtým mohli zaviazať k výrobe v miliónoch kusov po celé roky, bude možno potrebné zmeniť,“ vysvetľuje šéf Volkswagenu jednu z mnohých komplikácií. Dokonca sa šušká, že koncern už pracuje na nástupkyni MEB, ktorá bude označovaná skratkou SSP. Je paradoxné, že v čase jej uvedenia budú ešte stále vznikať autá na základoch MQB.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda