Na plug-in hybridy, teda autá, využívajúce batérie, ktoré možno dobíjať z elektrickej siete, a k tomu aj spaľovací motor sa v poslednom období valí vlna kritiky. A prekvapivo zo strany, od ktorej by sme to možno neočakávali – od ekologických organizácií.
Tie si totiž, aj na základe prieskumov a testov, uvedomili základnú vec, plug-in hybridy nie sú pre životné prostredie prínosom, práve naopak. V tomto zmysle sa vyjadrili Greenpeace, Medzinárodná rada pre čistotu dopravy (ICCT) a aj organizácia Transport & Environment (T&E).
Plug-in hybridy vraj „klamú“
Podľa nich plug-in hybridy životnému prostrediu škodia, pretože o emisiách „klamú“. Tie deklarované sú totiž objektivizované pre dokonalú jazdu s maximálnym využitím batérií. Lenže ich majitelia reálne na elektrinu jazdia oveľa menej, pretože plug-in hybridy majú malý elektrický dojazd a drvivá väčšina z nich sa nabíja veľmi pomaly. A čo je ešte horšie, pri jazde s vybitými batériami alebo v režime ich dobíjania za jazdy, ktorý sa využíva napríklad pred vstupom do bezemisných zón, produkujú emisie, ktoré dokonca rádovo prekračujú tie deklarované.
Čítajte viac A je to tu. V Austrálii už zaviedli prvú ‘uhľovodíkovú‘ daň pre elektromobilyOrganizácia T&E otestovala plug-in hybridné BMW X5, Volvo XC60 a Mitsubishi Outlander. Zistila pritom, že aj s plne nabitými akumulátormi a v optimálnych podmienkach mali testované autá emisie CO2 vyššie o 28 až 89 %. V hybridnom režime s vybitými akumulátormi prekračovali deklarovanú spotrebu trikrát až osemkrát a v režime nabíjania akumulátora benzínovým motorom, ktorý používajú majitelia plug-in hybridov napríklad pred vjazdom do „zelenej zóny“, prekročili emisie trikrát až dvanásťkrát. Štúdiu nájdete (v angličtine) na tomto odkaze.
Neaktuálne dáta?
Na obranu plug-in hybridov sa teraz postavil šéf spoločnosti Daimler Ola Källenius. Ten v nedávnom rozhovore pre Automobile News Europe vyhlásil, že súčasné plug-in hybridy už majú oveľa väčší elektrický dojazd, čo zákonite umožňuje ich častejšie a dlhšie využívanie v čisto elektrickom a teda bezemisnom móde. „Pokiaľ ide o plug-in hybridy, máme už ich tretiu generáciu, avšak veľa tvrdení o nich sa zakladá na faktoch, týkajúcich sa ešte ich prvej generácie, pri ktorej boli batérie menšie a dojazd kratší,“ argumentuje.
Podľa neho je toto zásadný argument, ktorý umožňuje, aby ich majitelia viac využívali spôsobom, na ktorý boli pôvodne navrhnuté. Ako príklad uvádza plug-in hybridný Mercedes triedy C, ktorý má teraz vďaka väčších batériám až stokilometrový elektrický dojazd, čo je dvojnásobok v porovnaní s predchodcom. Práve takýto dojazd podľa Kalleniusa umožňuje, aby ich majitelia jazdili prakticky celý týždeň do práce a späť výlučne na elektrinu.
Navyše Mercedes prostredníctvom aplikácie Mercedes Me umožňuje, aby sa majitelia zaregistrovali, zdieľali údaje o reálnej spotrebe a objektívne zistili, ako sú na tom v porovnaní s ostatnými, navyše zobrazenie údajov na infotainmentovom displeji má blízko k hernej grafike, čo by malo majiteľov tiež inšpirovať k ekologickejšej jazde.
Källenius sa k efektivite plug-in hybridov vyjadril aj v súvislosti so zámerom Európskej únie, korá chce po novom zbierať údaje o reálnej spotrebe áut v premávke prostredníctvom zariadení, ktoré by mali byť v nových autách inštalované povinne. Chce totiž takto porovnávať, či sa individuálna spotreba majiteľov áut, ktorí ich reálne používajú, zhoduje s tou deklarovanou.
Čítajte viac T&E: Zastavte dotácie na plug-in hybridy! Idú v stopách ‘Dieselgate‘Automobilky z toho veľmi nie sú nadšené. „Všetci vieme, že pre certifikáciu potrebujeme štandardizované meranie. Preto sme z NEDC prešli na WLTP. Avšak vaša individuálna spotreba zásadne závisí od vášho štýlu jazdy,“ vysvetľuje Källenius s tým, že rovnako ako Európska únia, bude aj Daimler tieto dáta zbierať a analyzovať, pretože je v jeho záujme, aby zákazníci z plug-in hybridnej technológie vyťažili maximum.
Rovnako ako Kallenius sa vyjadril aj šéf európskej divízie Hyundaiu Michael Cole, ktorý s poukzaom na 56-kilometrový dojazd Tucsonu povedal, že je to dostatočný dojazd pre bežné každodenné jazdenie väčšiny Európanov a „že táto technológia ponúka reálne zníženie emisií CO2… ak sa využíva správnym spôsobom.“