Pandémia ochorenia COVID-19 zamávala s automobilovým priemyslom viac ako sa predpokladalo. Kým spočiatku išlo hlavne o pokles výroby a predaja z dôvodu hygienických odstávok tovární a zatvorenia predajní, neskôr sa do popredia dostal problém s nedostatkom polovodičových súčiastok, ktoré sú nevyhnuté pre skompletizovanie a fungovania vozidiel.

Takzvaná čipová kríza zasiahla niekoľko priemyselných odvetví, no automobilový sektor ňou trpí asi najviac. Po zmiernení pandemických obmedzení sa výroba aj predaj automobilov mali vrátiť na úrovne z roku 2019, ale pre nedostatok čipov sa tak nedeje, pričom stabilizovanie situácie sa odhaduje až na rok 2023.
V rozhovore pre Frankfurter Allgemeine Zeitung priblížil vážnosť situácie šéf Mercedesu Ola Källenius. Podľa jeho slov sa na niektoré modely a konfigurácie čaká aj viac než rok. Zákazníci sa však od značky neodvracajú, keďže podľa Källeniusa je po vozidlách s hviezdou v logu stále dopyt.

Čipová alebo polovodičová kríza sa týka rovnako masových ako aj prémiových značiek. Automobilky sa vo všeobecnosti bránia stratám redukciou ponuky a menšou mierou individualizácie, čo im umožňuje optimalizovať náklady. V tomto smere sa zameriavajú na vyššie výbavové stupne a drahšie príplatkové prvky. Vo výsledku tak stále dokážu vykazovať zisk.