Veľmoc padla: v Nemecku sa tento rok vyrobí najmenej áut od roku 1974

Konzultačná spoločnosťť AlixPartners odhaduje, že v tomto roku sa kvôli nedostatku komponentov vyrobí približne o 7,7 milióna áut menej, než bolo plánované. Pokles však nie je všade rovnaký.

Pokiaľ ide o automobilky, na trhu sa darí najmä tým ázijským, hlavne Kii a Hyundaiu, ale napríklad aj Toyote. Tie sa totiž pri výrobe áut oveľa menej spoliehajú na dodávky tretích strán, než európske a americké automobilky a snažia sa mať nad vlastnou produkciou plnú kontrolu.

Pokiaľ ide o predaj a aj výrobu, tak v niektorých krajinách dokonca medziročne stúpli – napríklad v Indii, ktorá je vzhľadom na svoju veľkosť silným trhom, výroba rástla, no kvôli slabej ekonomickej sile miestneho obyvateľstva sa tam predávajú hlavne lacné ázijské autá a autá miestnej produkcie.

Úplne inak je na tom jedna z najväčších svetových automobilových veľmocí – Nemecko. Tam čipová kríza a nedostatok komponentov udreli na miestny automobilový priemysel plnou silou a v roku 2021 ho doslova zdecimovali. V porovnaní s rokom 2017 sa tam v tomto roku vyrobí o polovicu menej áut a celkovo ich bude menej aj v porovnaní s ktorýmkoľvek rokom od veľkej ropnej krízy v roku 1974.

Ukázala to najnovšia štúdia súkromného Centra pre automobilový výskum (CAR) a v časopise Welt tento extrémne negatívny výhľad potvrdil aj šéf CAR-u Ferdinand Dudenhöffer. Podľa neho sa v tomto roku vyrobí v Nemecku iba 2,85 milióna osobných áut.

Čítajte viac Predaj áut v Európe v číslach: Voľný pád Fordu pokračuje, Ázijci sa tešia

Štúdia ďalej ukázala, že výrobné závody v Nemecku boli zasiahnuté nedostatkom polovodičov podstatne viac než fabriky v iných krajinách. V USA, Číne, Japonsku, Južnej Kórei či Mexiku klesla produkcia v percentuálnom vyjadrení v omnoho menšej miere ako v Nemecku. V Indii sa výroba áut v tomto roku dokonca zvýšila.

Aj z pohľadu samotných nemeckých automobiliek bol pokles domácej produkcie výraznejší než v prípade ich závodov na zahraničných trhoch. To platí o Volkswagene, BMW a aj automobilke Mercedes-Benz.

Za hlavný dôvod problémov nemeckého automobilového priemyslu považuje Dudenhöffer okrem vysokých cien a nákladov na energie aj sociálnu ochranu zamestnancov, konkrétne prostredníctvom programu kurzarbeit. Takto napríklad zaradil do programu svojich zamestnancov z Eisenachu aj koncern Stellantis, vlastniaci automobilku Opel. Výrobu modelu Grandland X bola následne z Eisenachu presunutá do Francúzska.