
Fiat predstavil nástupcu legendárnej päťstovky v roku 1972 na jesennom autosalóne v Turíne, teda presne pred 50 rokmi. Výroba sa rozbehla v talianskom závode Cassino a Termini na Sicílii. Práve v tom čase hľadala poľská vláda partnera pre licenčnú výrobu osobných áut. Cieľom bolo nielen motorizovať 40-miliónové Poľsko, ale aj pozdvihnúť tamojšiu priemyselnú výrobu. Voľba padla práve na Fiat a jeho model 126p. Napokon, Poľsko malo s výrobou Fiatov bohaté skúsenosti. V licencii sa tam produkovali už medzi vojnami a v šesťdesiatych rokoch vznikal v Poľsku aj luxusný Fiat 125p. Ten ale nebol rozhodne pre každého. Stodvadsaťšestka to mala zmeniť.

Modernizovaný Talian v crossovom prevedení
Veľký projekt s Talianmi
Po dodaní potrebnej technológie sa presne 22. júla 1973 rozbehla sériová výroba s označením Fiat 126p. Väčšinu auta ale tvorili ešte komponenty dodané priamo z Talianska. Investícia do závodu FSM v Bielsku-Bialej a Tychách patrila k vôbec najväčším priemyselným projektom v sedemdesiatych rokoch. Tak veľmi poľským komunistom pod vedením Edwarda Giereka na tom záležalo. Malý Fiat si veľmi rýchlo získal popularitu. Stál pritom 69 000 zlotých, čo bol 20-násobok priemerného platu Poliakov. Netrvalo dlho a vyslúžil si prezývku Maluch, teda krpec alebo drobec. Napokon v tom čase to bolo prakticky jediné dostupné osobné auto v Poľsku. Kým v Taliansku vládlo mestám, v Poľsku na seba stodvadsaťšestka musela prebrala aj úlohu rodinného vozidla.
Dvojdverový 4-miestny hatchback poháňal vzadu uložený vzduchom chladený 2-valec s objemom len 652 ccm posielal k zadným kolesám smiešnych 16 kW. V porovnaní s talianskym originálom mal ale zvýšený podvozok, aby lepšie odolával nekvalitným cestám východného bloku. Poliaci s ním dokázali precestovať obrovské vzdialenosti. Napríklad na dovolenky do bývalej Juhoslávie, Rumunska alebo Bulharska. To napriek tomu, že miniatúrna karoséria s dĺžkou iba málo cez tri metre ponúkala skromný interiér a trpasličí kufor. Sedieť na zadných sedadlách bolo skutočným utrpením. Čo sa nezmestilo do batožinového priestoru, putovalo rovno na strechu. Maluchy naložené kuframi či voziace chladničky a nábytok na strešnom nosiči, sa stali koloritom poľských ciest.

Tragicky nízka bezpečnosť
Nízky komfort bol však len jedným z neduhov Fiatu 126p. Horšie to bolo s bezpečnosťou. Test nemeckého časopisu Auto, Motor und Sport preukázal, že posádka nemá šancu prežiť náraz ani len v rýchlosti 40 km/h. K rozsiahlej deformácii karosérie sa pridali odtrhnuté úchyty bezpečnostných pásov, takže figurína vodiča hlavou rozbila čelné sklo. Tomu všetkému nasadila korunu všade prítomná korózia a vysoká poruchovosť. Poliaci bežne jazdili s otvorenou zadnou kapotou, zvlášť na dlhé trasy, keďže vzduchom chladený motor sa prehrieval. Žartovalo sa, že manuály pre Fiat 126p sú preto také hrubé, lebo obsahujú cestovné poriadky vlakovej a autobusovej dopravy. To pre prípad, že ostanete visieť kdesi na ceste.

Výroba vo fabrike FSO síce pokračovala, ale inovačné tempo nie. Jedinou zmenou bolo zvýšenie výkonu motora na 17 kW od modelového roku 1977. Kým taliansky Fiat 126p dostal v tomto roku už aj plastové nárazníky či novú palubnú dosku, jeho poľský súrodenec sa ich dočkal až o sedem rokov neskôr (1984). Viazli aj ďalšie inovačné pokusy. Už v roku 1974 vznikol napríklad prototyp úžitkovej verzie Bombel, ktorý sa do výroby nikdy nedostal. Zlyhal aj pokus použiť japonský dieselový motor alebo motor vpredu. Až v roku 1987, keď už bolo jasné, že Maluch nedokáže plniť sprísňujúce sa emisné predpisy, prišla na trh modernizovaná verzia BIS s praktickými výklopnými zadnými dverami a kvapalinou chladeným ležatým motorom, ktorého výkon stúpol na 19 kW. Ten tiež vytvoril druhý malý kufor vzadu.

Putoval na Kubu či do Austrálie
Šťastie mal aj kabriolet 126p EL Cabrio Bosmal, ktorý sa objavil v roku 1991 a bol určený najmä pre nemecký trh. Vyrobilo sa z neho však len päťsto kusov. Malý počet Maluchov pochádzal aj z rakúskej firmy Steyer Puch, ktorá doň montovala vlastný agregát. Z dovezených dielov ho tiež skladali v bývalej Juhoslávii, za čo posielal Titov režim Poliakom na oplátku oveľa modernejšie Zastavy 1100. Napriek tomu, že v Taliansku nahradila Fiat 126p podstatne modernejšia Panda už v roku 1980, život poľského drobčeka trval ďalšie dve dekády. Nezničila ho dokonca ani revolúcia. Naopak, Fiat kúpil poľskú fabriku v Bielsku-Bialej aj v Tychách a tak Maluch vznikal v posledných rokoch priamo pod krídlami Talianov.

Z Poľska sa dovážal nielen do Talianska, Československa či do Maďarska, ale aj na Kubu a dokonca do Austrálie ako FSM 650 Niki, kde si získal veľkú popularitu. V roku 1997 zmenil názov na Maluch. Posledné kusy výbehovej série Happy End so žltou karosériou, z ktorej vzniklo 500 exemplárov, zišli z výrobných liniek 22. septembra 2000. Za 27 rokov vzniklo neuveriteľných 4 600 000 kusov, z toho 3 300 000 v Poľsku. Potom Maluch nahradilo na poľských linkách podstatne modernejšie Seicento, ale jeho popularitu sa mu dosiahnuť nikdy nepodarilo. V Poliakoch Maluch dodnes vyvoláva nostalgiu a spomienky na mladosť, i keď získať ho v tom čase nebolo vôbec jednoduché.

„Bolo to niečo neuveriteľné. Vypĺňali sa poradovníky. Systém fungoval tak, že človek musel najprv vozidlo zaplatiť, a potom niekoľko mesiacov a niekedy aj rokov čakať na tajomnú obálku s pozvánkou na odber,“ spomínal pred pár rokmi na svojho prvého Malucha redaktor poľského automobilového magazínu Stanislaw Uklanski.
Fiat 125p v čase
1973 | Spustenie výroby v Poľsku, dvojvalcový motor 0,594 l (13 kW). |
---|---|
1976 | Prvá modernizácia, výkonnejší motor 0,652 l (17,5 kW) a účinnejšie chladenie. |
1982 | Verzia 650 E so zníženou spotrebou benzínu. |
1984 | Výrazná modernizácia, plastové nárazníky a hrebeňové riadenie. |
1987 | Verzia Bis s výklopným zadným vekom, vodou chladený dvojvalec 0,704 l (19 kW). |
1991 | Verzia Bis stiahnutá z výroby. Predstavenie modelu Cinquecento. Model 126p je vo výrobe aj naďalej. |
1992 | Motory sú už schopné spaľovať bezolovnatý benzín. |
1996 | Verzia 126p ELX s neriadeným katalyzátorom. |
2000 | Ukončenie výroby. |
Túžite po Maluchu? Na toto si dajte pozor
Ak by ste podľahli čaru malého poľského Fiatu, musíte počítať s obmedzenou dynamikou, ktorá vo vyšších rýchlostiach prerastá do tragédie. Tak trochu mýtom je dnes už aj jeho nízka spotreba. Dvojvalec má síce skromný objem aj výkony, no práve tie sú príčinou toho, že väčšinu času strávite s plynom na podlahe. Spotreba tak bez problémov prelezie cez 6 l/100 km, čo nie je až taká oslnivá hodnota.

Problémom malého dvojvalca sú tiež jeho výrazné vibrácie. Dôvodom je atypický kľukový mechanizmus, ktorý spôsobuje, že oba piesty vykonávajú súčasne ten istý pohyb. Obidva sú naraz v hornej úvrati a potom zas v dolnej. Motor tak so sebou hádže hore-dole, najmä pri štarte, a namáha všetky súčiastky pripevnené k bloku a hlave. Častým problémom je potom strhnutý závit skrutiek držiacich výfukové zvody.