Prečo býva ľuďom v elektromobile zle? Pre ich zopár výhod

Foto: SHUTTERSTOCK

Kinetóza Až tretina populácie má pri cestovaní problém so žalúdkom. Elektrické autá a autá s digitálnymi interiérmi či autonómnym riadením kinetózu vyvolávajú ešte častejšie.

Štúdie dokazujú, že kinetózou, teda nevoľnosťou pri cestovaní, trpí minimálne 25 až 30 % populácie. A to ide o konzervatívny údaj. Príznakmi sú bolesti žalúdka, napínanie na vracanie, potenie či bolesti hlavy. Dôvodom je, že cestujúci na rozdiel od vodičov nemajú schopnosť predvídať trajektóriu jazdy. To vedie k odosielaniu rozdielnych informácii do mozgu z vnútorného ucha a očí. Najviac sa toto ochorenie spája s jazdou v aute. Asi by ste si mysleli, že za viac ako storočie vývoja, budú mať moderné autá na túto nepríjemnosť riešenie. Ale nie je to tak. Skôr naopak. Odborný portál The Conversation dokonca tvrdí, že s príchodom elektromobilov, autonómnych áut a rozsiahlej digitalizácie, môže stúpnuť podiel ľudí, ktorým bude v aute počas jazdy zle, až na 60 až 70 %.

Čítajte viac Až 73 % Nemcov vôbec neplánuje presedlať na elektrické autá

Ako je to možné, ak majú elektromobily harmonické zrýchlenie, tichý chod a ešte k tomu nevypúšťajú z výfukov páchnuce exhaláty? Môžu za to práve ich prednosti. Elektromotor je zo svojho princípu lineárnejší a tichší ako spaľovací motor. Táto výhoda má nevýhodu v tom, že bráni niektorým cestujúcim predvídať pohyb vozidla. Kým napríklad pri klasických autách spájame zrýchlenie so stúpajúcimi otáčkami motora, elektromobily nás zrazu o tento „orientačný bod“ pripravujú. Zmizli aj vibrácie, ktoré niektorí vnímajú ako upokojujúce. Kinetózu môže vyvolať aj rekuperácia, teda regeneratívne brzdenie. Tieto spomalenia majú zvyčajne nízku frekvenciu, čo je typická príčina vyvolávajúca chorobu z cestovania.

Foto: Mercedes-Benz

Mercedes-Benz EQS - 2021 Kinetóze neprospievajú ani kabíny s množstvom displejov.

Ďalším dôvodom je fakt, že hoci elektromobily majú zväčša nižšiu maximálnu rýchlosť ako autá so spaľovacími motormi, rozhodne lepšie akcelerujú. Ich zrýchlenie z 0 na 100 km/h sa pohybuje hlboko pod desať sekúnd a pri niektorých aj pod päť či štyri, čo sú parametre niekdajších superšportov. Ak vodič tento potenciál využíva, môže to vyvolávať ešte väčšiu nevoľnosť. A bude horšie, pretože ďalším rizikom je digitalizácia, presnejšie rastúci počet displejov a head-up displejov v moderných autách. Tieto obrazovky preťažujú zrak cestujúcich vizuálnymi informáciami, ktoré ich odrádzajú od pohľadu mimo vozidla. Tým strácajú schopnosť prijímať „správne“ vizuálne signály z exteriéru, ktoré im umožňujú vnímať svoju polohu v priestore. To je ďalší spúšťač kinetózy, podobne ako keď si za jazdy čítate.

Tam ale nekončíme, pretože v hre sú aj systémy autonómneho riadenia. Autopilot vystaví podobným problémom aj vodiča, pretože ako nebude musieť šoférovať, stane sa z neho ďalší z cestujúcich. Nehovoriac o tom, že plne autonómne autá budú môcť mať v kabíne predné sedadlá otočené proti smeru jazdy. Takáto jazda je ale ďalším zaručeným receptom pre ľudí s kinetózou, ako si privodiť problémy. Web The Conversation sa domnieva, že ak sa nepodarí nájsť účinné prostriedky na zmiernenie kinetózy v autách, môžu zhoršené symptómy v konečnom dôsledku viesť spotrebiteľov k odmietaniu elektrických a príliš digitalizovaných áut. Preto sa automobilky v posledných rokoch začínajú viac zaujímať o tento fenomén. V elektromobiloch sa snažia pridať vizuálne, sluchové či hmatové signály (napríklad umelý zvuk motora a umelé vibrácie), ktoré pomáhajú cestujúcim predvídať pohyby vozidla.