
Príbeh Carla Abartha je trochu zamotaný. Všetci totiž poznáme tohto šikovného inžiniera a skvelého obchodníka ako Taliana. Lenže Carlo Abarth sa narodil v roku 1908 v Rakúsku ako Karl Albert. Až neskôr sa z neho stal naturalizovaný Talian. Začínal v karosárni Castagna a čoskoro „sekol“ slušnú kariéru motocyklového pretekára. Po vážnej nehode sa začal venovať najmä vývoju športových áut. Do cesty sa mu priplietli také veľké mená ako Tazio Nuvolari či Ferry Porsche. Až v roku 1941 však založil v Bologni vlastnú spoločnosť Abarth s logom škorpióna, čo bolo jeho astrologické znamenie. Vyrábal pretekárske autá, výfukové systémy a sám stanovil niekoľko rýchlostných rekordov na okruhu v Monze. Najslávnejšia časť jeho kariéry však mala ešte len prísť. A je úzko spojená s Fiatom.

Presne 31. októbra 1963 predstavil na autosalóne v Turíne vo výstavnom paláci Torino Esposizioni poriadne „vytunený“ Fiat 500 pod označením Fiat-Abarth 595. Ako expert na motory a excelentný manažér sa však rozhodol vystúpiť z davu a návštevníkom ponúkal poukážky na testovaciu jazdu. Bol to skvelý marketingový ťah. Na ulici Corso Marche v Turíne sa čoskoro začali objavovať davy, ochotné čakať celé hodiny, kým ich neprevezú v päťdeväťpäťke traja testovací jazdci. V tom čase existovali len dva prototypy, no na základe obrovského úspechu akcie Carlo Abarth vyhlásil, že vyrobí minimálne 1 000 exemplárov, potrebných na homologizáciu pre automobilový šport.

Technický základ Abarthu 595 tvoril modernizovaný Fiat 500 s prívlastkom D , vyrábaný od roku 1961. Navonok sa od miniatúrnej päťstovky líšil špecifickou perforovanou ozdobnou maskou s logom Abarthu, za ktorým bol namontovaný klaksón. Vzadu sa skvel chrómový nápis „Fiat Abarth 595“ a na pravej strane nápis „Campione del mondo“ (majster sveta). Pod zadným nárazníkom vyčnievala zväčšená olejová vaňa motora a dvojitá koncovka športového výfuku Abarth „Record Monza“. Oveľa dôležitejšie boli ale modifikácie motora. Objem vzduchom chladeného dvojvalca zväčšil Abarth na 593,7 kubických centimetrov pomocou nových valcov, odliatych ako jeden celok. Nové piesty s upraveným dnom zvýšili kompresný pomer. Nechýbal ani vačkový hriadeľ s ostrejším časovaním ventilov a väčší spádový karburátor Solex.

Výsledkom bol malý ale veľmi trúfalý a hlučný „škorpión“. Jeho výkon vzrástol oproti bežnej päťstovke až o 30 % na konečných na 27 koní (20 kW), ktoré ponúkal pri 5000 otáčkach za minútu. Dnes je to možno úsmevné, ale vďaka tuningu dosahoval Abarth 595 maximálnu rýchlosť 120 km/h, čo bolo o 40 km/h viac ako pri Fiate 500. Výroba spočiatku nepresahovala 70 kusov mesačne, no zakrátko sa zvýšila na 250 kusov, aby bolo možné uspokojiť priam zázračne rastúci dopyt. V roku 1964 navyše Abarth predstavil špeciálnu verzia 595SS. Jej motor s výkonom až 24 kW (32 k) posunul „maximálku“ na 130 km/h. Športové vlastnosti navonok demonštrovali gumové ističe prednej a zadnej kapoty, farebné emblémy škorpióna na bokoch, ako aj nápisy „SS“ (esseesse – super sport).

Súčasne začal Abarth ponúkať pre 595 aj prvé príslušenstvo na želanie. Napríklad disky kolies z ľahkej zliatiny alebo trojramenný športový volant. Zvláštnosťou bol plastový aerodynamický nadstavec na strechu, prekrývajúci štandardný plátenný kryt v streche. Vlastne išlo o spojler. Tam to ale neskončilo. Ako prirodzenú evolúciu modelu 595 predstavil Carlo Abarth na ženevskom autosalóne v marci 1964 modely Fiat-Abarth 695 a 695SS. Prvý bol určený na bežné jazdenie no SS dávalo jasne najavo pretekárske ambície. Objem motora bol zväčšený na 689 ccm. K tomu pribudol nový kľukový hriadeľ, odľahčené ojnice a väčšie ventily. Vďaka tomu sa Abarthu podarilo vyžmýkať z motora 28 kW (38 k).
Úpravy pre automobilový šport dopĺňala 5-stupňová prevodovka a kotúčové brzdy na prednej náprave. Okrem vozidiel modifikovaných vo vlastnej „stajni“ začal Carlo Abarth dodávať aj „tuningové kity“. Išlo o súpravy špeciálnych dielov potrebných na mechanickú a estetickú premenu klasického Fiatu 500 na Abarth 595 alebo 695. Súpravy sa predávali priamo v sieti predajcov Fiat. Aj keď nebola prestavba technicky extra náročná, Abarth odporúčal zákazníkom, aby sa obrátili na autorizované servisy. Jedinečný úspech tohto auta spočíval v jeho cenovej dostupnosti, čím otvorilo dvere svetu automobilového športu aj tým, ktorí si nemohli dovoliť drahé pretekárske vozidlá. Spolupráca Abarthu a Fiatu bola taká úspešná, že Carlo Abarth sa nakoniec rozhodol, že značku predá turínskej automobilke. Stalo sa tak 31. júla 1971. Istý čas ju ešte osobne riadil.

Pod logom škorpióna tak vznikali desaťročia ďalšie vysokovýkonné verzie sériových Fiatov. Aj po roku 1979, keď Carlo Abarth zomrel. Duch značky žije dodnes. A i keď automobilový priemysel prešiel rôznymi krízami, rýchle Fiaty si vždy dokázali nájsť nadšenú klientelu. V súčasnosti ponúka Abarth dva modely s prepĺňovaným 4-valcom 1,4 MultiAir. Ako inak, opäť ide o Abarthy 595 a 695, odvodené z ikonického Fiatu 500. Ich výkon narástol na 121 kW (165 k), respektíve 132 kW (180 k). Obe verzie ponúkajú vzrušujúci zážitok za volantom podporený dunivým zvukom výfuku. Na ten však budú musieť priaznivci talianskych škorpiónov čoskoro zabudnúť. Aj Abarth čaká totiž elektrická budúcnosť. Jej prvou lastovičkou je Abarth 500e, odvodený z elektrického Fiatu 500. Náplasťou na pôvodnú akustickú kulisu má byť zvukový generátor. Otázkou je, či by sa takáto budúcnosť páčila aj Carlovi Abarthovi.