‘Postrieľajte šoférov!‘ Prvé obete dopravných nehôd zabili autá s rýchlosťou 5 km/h

V určení tohto smutného prvenstva nepanuje zhoda. Odmyslime si teraz úmrtia, ktoré v minulosti vznikali pri zrážke s koňom alebo konským povozom (iba v Londýne tak zomrelo až tucet ľudí týždenne).

Ak za dopravný prostriedok považujeme aj auto na paru, tak je to jasné. Prvá dopravná nehoda so smrteľnými následkami, o ktorej existujú záznamy, sa odohrala 31. augusta 1869 v írskom mestečku Parsonstown (dnes Birr).

Obdivuhodná lady Wardová

Kuriózne je, že nešťastie spôsobilo vozidlo pohybujúce sa „slimačím“ tempom 5 km/h. V tom čase už parné autá neboli ničím výnimočným a jedno z nich mali aj na zámku šľachtickej rodiny Parsonsovcov.

V ten deň ráno sa tam stretla vyberaná spoločnosť. Medzi nimi aj vážený lord Henry Ward, ktorý Írsko reprezentoval v britskom parlamente, a jeho 42-ročná manželka Mary, príbuzná Parsonsovcov.

Historici sa zhodujú, že to bola pozoruhodná žena. Rada a dobre maľovala, už od troch rokoch zbierala hmyz, ktorý potom pozorovala pod lupou a kreslila. Keď mala 18 rokov, darovali jej mikroskop a ona ním skúmala svoje obľúbené rastliny a chrobáky.

Foto: Science History Institute

Mary Ward Mary Wardová, prvá zaznamenaná obeť dopravnej nehody.

Ženy vo viktoriánskej dobe ešte nemohli študovať na univerzite, preto sa vzdelávala sama, ale neformálne sa stala jednou z najznámejších vedkýň v Británii. Zaujímala sa o hmyz, rastliny, mikroskopy aj teleskopy. Vydala tri knihy, ktoré aj ilustrovala. Popri „robení vedy“ vychovávala i svojich osem detí.

S Parsonsovcami si skvele rozumela, lebo boli pre výskum rovnako zapálení ako ona. Viacerí členovia rodiny sa presadili ako vedci alebo inžinieri, v dielňach na ich statku vzniklo niekoľko moderných strojov. Jedným z nich bolo i veľké parné auto.

Osudová zákruta

Po raňajkách si vyrazili na malý výlet. Pri kormidle auta sedel domáci učiteľ rodiny, vedľa neho a vzadu na vyvýšených laviciach sa viezli dvaja mladí Parsonsovci spolu s Henrym a Mary Wardovcami.

Podľa svedkov šlo auto pomaly, v pohodovom tempe, takže ho predbiehali aj tí, čo okolo kráčali pešo. Rýchlosť vozidla odhadli na 3,5 až štyri míle za hodinu, čiže asi na päť až šesť kilometrov za hodinu.

Nie že by tieto ťažké stroje nevedeli jazdiť rýchlejšie, ale úrady im to zakázali. Rozmach parných vozidiel sa totiž nepozdával ich staršej konkurencii – majiteľom kočov, drožiek a konským dopravcom, ktorí po dlhých protestoch v roku 1865 dosiahli, že tzv. Red Flag Act pre ich „parných súperov“ nariadil maximálnu rýchlosť štyri míle za hodinu (približne 6 km/h).

Okrem toho sa zaviedla povinnosť, aby 55 metrov pred takým strojom kráčal pre výstrahu človek s červenou zástavkou. Je jasné, že po takých opatreniach záujem o parné autá klesol na minimum a kočiši mohli oslavovať.

Čítajte viac Bicykel má dvesto rokov. Aj keď začínal ako kolobežka

Parné auto Parsonsovcov sa práve blížilo k miestnemu kostolu, kde naň ako na atrakciu čakalo pár ľudí, keď prišlo k nešťastiu. Voz prudko zabočil do ulice vpravo, no podľa svedkov nešiel rýchlo a hocikedy mohol zabrzdiť.

Z neznámych dôvodov však poskočil a lady Mary, ktorá sedela na kraji (a bezpečnostné pásy ešte nik nepoznal), to vyhodilo dopredu – priamo pod kolesá stroja.

Zdesený vodič okamžite zastal, zoskočil a s ďalšími ľuďmi zranenú ženu odniesol cez ulicu k lekárovi. Nedalo sa však už nič robiť. Mary Wardová si pri páde rozbila čeľusť a zlomila väzy. Asi tri minúty sa ešte zmietala v kŕčoch a vydávala piskľavé zvuky, potom navždy zmĺkla.

Pre noviny v krajine to bola senzácia a potvrdenie toho, že parné stroje znamenajú hrozbu, takže obmedzenie ich rýchlosti bolo správne. Už na druhý deň začali úrady prípad vyšetrovať, sudca a 13-členná porota sa však zhodli na tom, že vinu za tragickú nehodu nenesie nikto.

Mary Wardová, nadaná a vzdelaná žena, zároveň vstúpila do histórie ako prvá známa obeť dopravnej nehody.

Čítajte viac ‘Vodičáky‘ a ‘ešpézetky‘ majú 125 rokov. Prišli z Francúzska

Pochybnosti o vine

O 27 rokov neskôr, 17. augusta 1896, sa v Londýne stala ďalšia tragická udalosť, ktorú niektorí historici označujú za prvú dopravnú nehodu s následkom smrti. Tentoraz však nešlo o pomalý parný stroj, ale o automobil s benzínovým motorom.

Londýnske ulice boli vždy rušné a vedela to aj 44-ročná Írka Bridget Driscollová. Žena robotníka oblečená vo svojich najlepších šatách sa práve vracala z tanečnej zábavy v Hyde Parku.

Jej kamarátka a 16-ročná dcéra išli popredu, a keď sa ich Bridget snažila dohoniť, nedávala pozor. V blízkosti Krištáľového paláca prebehla cez cestu tak nešťastne, že ju pravým blatníkom zachytilo prechádzajúce auto francúzskej značky Roger-Benz.

Stihla iba vykríknuť „Pomoc!“, kým ju vozidlo strhlo na zem. Utrpela ťažké poranenia hlavy, ktorým na mieste podľahla. Keď sa prípadom zaoberal súd, niektorí – očividne zaujatí – svedkovia tvrdili, že toto auto bezohľadne uháňalo ako cválajúci kôň či hasičský voz.

Foto: Crystal Palace Foundation

Krištáľový palác v Londýne Areál Krištáľového paláca v Londýne, kde auto zrazilo Bridget Driscollovú.

Ako však odborníci zistili, bolo vylúčené, aby stroj s jednovalcovým motorom napredoval rýchlejšie ako 6,4 km/h. Na tom trval aj vodič, ktorý navyše vyhlasoval, že si zmätenú ženu všimol a varoval ju zvonením i krikom, aby uhla z cesty. Aj v tomto prípade došlo vyšetrovanie k záveru, že išlo o tragickú nehodu a vodič nie je na vine.

Až tak celkom pravda to nebola. Bol dosť neskúsený, auto šoféroval iba tri týždne, lenže v tom čase nič ako autoškola, vodičský preukaz či dopravné značky nejestvovalo, dokonca ani len pokyny, na ktorej strane cesty sa treba držať.

Vodič však urobil inú zásadnú chybu – namiesto údajného kričania a zvonenia na Driscollovú mal jednoducho spomaliť alebo zabrzdiť a zrážke by sa vyhol.

Čítajte viac V 'protismere' jazdíme už 75 rokov

Auto? Nič pre džentlmenov

S výsledkom vyšetrovania nebola spokojná ani britská verejnosť. V novinách sa rozpútala vášnivá debata, či má vôbec zmysel podporovať tento druh dopravy. Obvinenia neraz nabrali až absurdný rozmer – napríklad pri úvahách, či autá neohrozia tradičný chov anglických koní.

Britská kráľovná Viktória sa blysla vyhlásením, že auto je úplne nepríjemný dopravný prostriedok, noviny Times zase presviedčali, že to nie je nič pre džentlmenov. A rozhorčený vojvoda z Beaufortu vyzval k radikálnemu riešeniu: „Strieľať! Všetkých vodičov áut postrieľať!“

Foto: National Motor Museum

Autá, dopravná nehoda, havária Zrážka automobilov v roku 1914.

Technický pokrok však nejde zastaviť a dopravné nehody k nemu patria. V roku 1899 zaznamenali prvú smrteľnú nehodu na cestách i v USA a do konca roka tam počet obetí pri takých kolíziách narástol na 25.

Od 20. rokov minulého storočia bolo už tragických nehôd toľko, že si vyspelé krajiny začali viesť ich štatistiku. Len pre predstavu: v roku 1929 zaevidovali vo Veľkej Británii takmer 7 000 obetí dopravných nehôd, o desať rokov ich už bolo vyše 8 200 a v roku 1946 viac ako 5 000.

O to viac poteší, že ich počet celé roky klesá. Vlani ich na britských ostrovoch zaznamenali už „len“ necelých 1 700.