Žiadne iné auto si u nás neužilo toľko slávy, ako sa to podarilo v roku 1987 Škode Favorit. Na najobletovanejší exponát medzinárodného strojárskeho veľtrhu v Brne čakal celý národ. Nielen preto, aby vymenil v garáži starú škodovku za moderný hatchback s predným náhonom, ale aj preto, aby ním Československo, bývalá automobilová veľmoc, dokázalo, že jeho technické schopnosti predstihujú ruských inžinierov a ich novú pýchu – Ladu Samaru. Dielo karosované talianskym štúdiom Bertone sa nepochybne vydarilo. Aj napriek niektorým obmedzeniam si Favorit trúfal na západnú konkurenciu. Nakoniec sa z neho stal záchranca mladoboleslavskej automobilky. Ak by nebol na linkách, o Škodu by Volkswagen pravdepodobne ani nezakopol alebo z nej urobil len ďalšiu filiálku.
Nový „slovenský“ organ v Katedrále sv. Víta v Prahe
Favorit bol mostom, po ktorom prešla Škoda z totality do demokracie a trhového hospodárstva. Na jeho kvalitách stavala aj Felicia. Pôvodne mala však Škoda s Favoritom oveľa väčšie ambície. Okrem chronicky známeho hatchbacku a kombi Forman počítala s ďalšími dvoma karosárskymi verziami – so sedanom a najmä so športovým kupé s kódovým označením Š 738, ktoré malo nadviazať na tradíciu modelov 110 R, Rapid a Garde. Kupé bolo súčasťou kontraktu s dizajnérskym štúdiom Centro Stile Bertone v hodnote 28 miliónov korún. A Taliani ho dodržali. I keď to nebolo jednoduché. Pôvodný návrh museli prepracovať napríklad preto, že Škoda nedokázala vyvinúť užšie predné svetlá ani vybaviť Favorit modernejším a najmä vzhľadnejším lepeným predným a zadným oknom.
Týkalo sa to aj kupé. Jeho maketu v mierke 1 : 4 dodal Bertone už roku 1985. Ešte v tom istom roku vznikli na základe skíc prvé výkresy. Stavba samotného prototypu prebiehala v závode v Kvasinách. Hotový bol v apríli 1987. Kupé síce zdieľalo kompletnú platformu aj techniku hatchbacku a vlastne aj celú prednú časť, ale od A stĺpikov nastali veľké zmeny. Predné okno malo väčší sklon, strecha klesla nižšie a úplne nové boli aj dvere. Mali väčšiu dĺžku, aby zjednodušili prístup k zadným sedadlám, skrytú kľučku v štýle dobového Fiatu Uno a najmä bezrámové okná. Stredné stĺpiky prekrývalo sklo, čo vraj navrhli konštruktéri Škody a Bertonemu sa toto riešenie zapáčilo. Profil okien sa v zadnej časti zužoval. Neskôr sme takýto nápad mohli vidieť na Citroëne XM z roku 1989.
Prudšie sklonené boli aj zadné stĺpiky. Piate dvere končili na hornej hrane okien. Prototyp prakticky zodpovedal Bertoneho makete, okrem absentujúceho čierneho plastového pásu v oblasti prahov, ktorý mal kupé opticky znížiť. V porovnaní s hatchbackom bolo kupé o 15 mm dlhšie (3 830 mm) a o 45 mm nižšie (1 370 mm). Šírka 1 620 mm aj rázvor náprav 2 450 mm ostali zachované. Prototyp používal najprv 13-palcové disky navrhnuté Bertonem s pneumatikami s profilom 165/70 R13, ale ukázali sa ako nedostatočne pevné, a tak ich nahradili príplatkovými 8-lúčové, určené pre bežné Favority. Pod kapotou pracoval 4-valec 1,3 OHV (46 kW) z hatchbacku, ale v Boleslavi snívali o čomsi silnejšom. Napríklad o motore s väčším objemom 1,4 litra s výkonom zvýšeným na 55 kW.
Nič také sa však neudialo. Nedošlo na nový motor ani na výrobu kupé, naplánovanú na rok 1993. To už bola Škoda pod krídlami koncernu Volkswagen a za rohom Felicia. Favorit Coupé bol odsúdený na zánik v podstate od začiatku. Škode chýbali prostriedky na to, aby rozbehla linky. Prednosť dostal praktickejší Forman. Neprešiel dokonca ani sedan. Športová kariéra Favorita sa tak skončila jediným, hoc vydareným prototypom. Na linkách v Kvasinách, kde ho mali montovať, sa nakoniec objavil pikap Š 787. Žiadne ďalšie športové auto Škoda od tých čias nevyvinula. Podobný osud stihol aj nádherný koncept Škoda Tudor z roku 2002.