Jednou z prekážok prijatia elektromobilov je ich vysoká cena. Nestojí za ňou nič iné ako cena batérií. Absolútna väčšina automobiliek totiž používa li-ion batérie, ktoré sú súčasným vrcholom z pohľadu energetickej hustoty. Lenže práve táto chémia je najdrahšia. Li-ion batérie tvoria často až 40 % ceny elektromobilu. Ak by sme teda cenu akumulátorov dokázali znížiť, znížila by sa aj cena elektromobilov. Riešenie, aspoň čiastočné, by mohli ponúknuť sodíkové batérie. Z hľadiska nákladov by boli veľkým prínosom. Zaobídu sa totiž bez drahého lítia či kobaltu. Experimentujú s nimi najmä čínski výrobcovia batérií. Napríklad HiNa Battery, ktorá dodáva sodíkové batérie pre značku Yiwei, alebo Faris Energy, ktorá zásobuje produkty značky JMEV. Sodíkové batérie používa aj značka Sehol.
Čítajte viac Nio a CATL vyvíjajú dlhoveké batérie. Strašiak degradácie je totiž za rohomVo všetkých prípadoch ide však o malé mestské autá, takže asi tušíte, že tu bude háčik. Áno, sodíkové batérie, označované aj ako SIB, NIB či Na Ion, sú síce o 40 % lacnejšie ako li-ion batérie, sú nehorľavé, a navyše veľmi dobre znášajú nízke teploty, ale všetky tieto prednosti sú vykúpené nízkou energetickou hustotou. To znamená vysokú hmotnosť a krátky dojazd. V prípade mestských mikroáut to však až tak neprekáža. Kým li-ion batérie (LFP) majú hustotu až 270 Wh na kilogram, pri sodíkových je to len 120 až 140 Wh. Takže pôvodne sa s použitím sodíkových akumulátorov v elektromobiloch ani nepočítalo. Lenže cena, ktorá by mohla klesnúť až o 50 %, a tiež fakt, že sodíka je na rozdiel od lítia či kobaltu dostatok, láka aj veľké batériové giganty.
Do práce na sodíkových batériách sa napríklad pustil aj čínsky CATL, švédsky Northvolt, britský Faradion, francúzsky Tiamant či americký Natron. Experti očakávajú, že ak sa bude sodíkovým batériám venovať rovnaká pozornosť ako tým s lítiom, môže už do roku 2026 vzrásť ich energetická hustota aspoň na 200 Wh, čo by ich urobilo vhodnejšími aj pre iné ako čisto mestské vozidlá. Výhodou je aj fakt, že sodíkové batérie môžu využívať rovnaké výrobné procesy ako lítium-iónové. Nie je teda nutné zásadne meniť materiály a komponenty – od elektrolytov a separátorov až po hliníkové kolektory – čo by ďalej znižovalo náklady.