Olovnatý benzín je minulosťou. Práve došla posledná kvapka!

Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda

Srí Lanka, pumpa, benzín, nafta Alžírsko bolo poslednou krajinou planéty, kde sa stále používal benzín s prímesou olova.

Benzíny s prímesou olova sprevádzali automobilizmus celé desaťročia. Olovo, presnejšie tetrametylolovo a tetraetylolovo, totiž zabraňovalo predčasnému výbuchu paliva vo valci, takzvanému detonačnému horeniu. Motory tak mohli mať vyšší kompresný pomer a vyšší výkon. Zároveň pôsobilo ako účinné mazivo. Až do 70. rokov obsahoval jeden liter benzínu približne 0,6 gramu olova. Pri jeho spaľovaní však vznikal oxid olovnatý, ktorý sa následne premieňal na olovené halogenidy a olovené soli, ktoré sa dostávali do ovzdušia. A odtiaľ rovno do organizmu. Ako vieme, pri dlhšom pôsobení poškodzuje olovo nervový systém a napríklad brzdí vývoj mozgu malých detí. Ale spôsobuje tiež množstvo ďalších diagnóz.

Čítajte viac Mercedes sa postavil ekoaktivistom. S vývojom spaľovacích áut neskončí

Hroziace nebezpečenstvo si začali ľudia uvedomovať už koncom 60. rokov. Vedúcu úlohu v Európe hralo Nemecko. Od roku 1972 bola zakázaná výroba a dovoz benzínu s obsahom olova väčším ako 0,4 gramu na liter, od roku 1976 bola horná hranica znížená na 0,15 g a v roku 1985 sa konečne objavil prvý bezolovnatý benzín. Pred týmto rokom vypúšťali autá do ovzdušia približne 120 000 ton olova ročne. Vývoj urýchlilo zavedenie katalyzátorov, ktoré si s olovom „nerozumeli“. Prevádzkovatelia čerpacích tak museli začať poskytovať aj benzín bez tejto prísady.

Pomohol až strach

Veľká Británia a Japonsko redukovali obsah olova radikálne takisto od roku 1985, zaostávalo však Francúzsko. Francúzsky automobilový priemysel sa obával dosahov na svoje zisky a jeho zdržiavacia politika spôsobila, že koncom osemdesiatych rokov vypúšťalo do ovzdušia ešte stále 7 500 ton olova ročne, čo bol približne dvojnásobok oproti ostatným priemyselným krajinám. V priebehu niekoľkých ďalších rokov sa ale aj tu podarilo množstvo olova v ovzduší drasticky znížiť. Dôležitou udalosťou na politickej úrovni bola konferencia európskych ministrov životného prostredia v roku 1998 v dánskom Aarhuse, kde sa prítomní dohodli na úplnom zákaze olovnatého benzínu v EÚ od roku 2005.

Čítajte viac Renault vyvíja nový atmosférický motor 1,8 SCe. Ale netešte sa

Slovensko mohlo ísť príkladom, olovnatý benzín skončil na našich pumpách už oveľa skôr, v priebehu deväťdesiatych rokov. Autá, ktoré potrebovali benzín s prísadou olova, pretože hrozilo „zapekanie ventilov“, mohli načerpať palivo s neškodným aditívom Anabex, ktoré jeho funkciu nahradilo. Najdlhšie vydržal olovnatý benzín v Európe v zaostalejších ekonomikách. Napríklad na Ukrajine či v Rumunsku, dokonca s obsahom 0,6 gramu na liter. USA, Čína a India pritom skoncovali s olovom až v roku 2002, keď sa začala veľká kampaň proti výrobe a distribúcii týchto palív. Lenže ani tieto veľké krajiny nie sú celý svet.

Posledný bol Alžír

Severná Kórea, Barma a Afganistan nasledovali až v roku 2016, hoci čerpacie stanice s týmto typom paliva stále existovali. Poslednými baštami olovnatého benzínu boli Iraku a Jemen a najmä Alžírsko. Teraz je s ním však koniec. Ako oznámil úrad OSN pre životné prostredie (UNEP), táto krajina minulý mesiac zastavila dodávku olovnatého benzínu po tom, čo vyčerpala posledné zásoby. „Úspešné presadzovanie zákazu olovnatého benzínu je obrovským míľnikom pre globálne zdravie a naše životné prostredie,“ uviedla výkonná riaditeľka UNEP Inger Andersenová vo vyhlásení. Táto organizácia odhaduje, že koniec olovnatého benzínu znamená záchranu viac ako 1,2 milióna životov ročne a ušetrí 2,4 miliardy dolárov.

Čítajte viac V Holandsku stojí benzín už 2 €! Tak vyzerá podpora elektromobility

„Je to koniec toxickej éry, ktorá trvala viac ako 100 rokov, vyhlásila aj Thandile Chinyavanhu, zodpovedná za kampane Greenpeace o klíme a energii pre Afriku. A ako ochranárka nezabudla zdôrazniť, že „ak sme dokázali vyradiť jednu z najnebezpeč­nejších škodlivín posledného storočia, podarí sa nám eliminovať úplne všetky fosílne palivá“. Prechod na bezolovnatý benzín teda trval viac ako tri dekády. Ešte pred dvadsiatimi rokmi ho používalo viac ako 100 krajín. UNEP zároveň zdôrazňuje, že sektor dopravy je stále zodpovedný za štvrtinu globálnych emisií CO2 a dokonca predpokladá, že do roku 2050 sa zvýši na jednu tretinu.