Ak si automobilky mysleli, že po kovide a čipovej kríze sa už nič horšie stať nemohlo, prišla vojna na Ukrajine. Tá ešte sťažila výrobu čipov, pretože Ukrajina je jedným z najväčších dodávateľov neónu potrebného pri ich výrobe a k tomu káblových zväzkov, ktoré zo dňa na deň chýbali. Pripočítajme k tomu ďalšie suroviny z Ruska, potrebné na produkciu batérií či katalyzátorov. A ešte nedostatok sadzí na výrobu pneumatík. To všetko zastavovalo montážne linky automobiliek a, samozrejme, zhoršilo dostupnosť nových áut pre spotrebiteľov. Výsledkom je doslova tragický marec, keď sa v medziročnom porovnaní prepadol trh v krajinách únie o 20,5 %. Predalo sa len 844 187 nových áut, v porovnaní s vlaňajšími 1 062 511 vozidlami.
Situácia ne je oveľa lepšia, ani keď sa pozrieme na celý prvý štvrťrok, v ktorom nebol január a február ešte zasiahnutý ruskou agresiou na Ukrajine. I tak došlo k poklesu o 12,3 %. V EÚ bolo zaregistrovaných 2 245 000 vozidiel, o 12,3 % menej v medziročnom porovnaní. Padali všetky kľúčové trhy. Nemecko síce len o 4,6 %, ale Francúzsko o 17,3, Taliansko o 24,4, Španielsko o 11,6, Poľsko o 13,3 a napríklad Slovensko o 21,7 a Česká republika o 4,3 %. Ak by sme pritom rovnaké obdobie porovnali s predkovidovým rokom 2019, predstavoval pokles odbytu áut v EÚ viac ako 30 %. Asi neprekvapí, že ťažko skúšaný automobilový priemysel zasiahol takmer všetky značky.
Týka sa to aj Volkswagenu, ktorý si však napriek 19,4-precentnému prepadu predaja udržal prvú priečku v poradí značiek. Na druhé miesto sa vyšvihla Toyota, ktorá si predaje udržala na prakticky pôvodnej úrovni, keďže má stabilnejšie dodávky čipov. Miesto jej doslova uvoľnil tretí Peugeot s pádom 26 %, Renault, ktorý zhoršil svoj výsledok o 20,5 % či ôsma Škoda s poklesom 19,7. Pred českú značku sa tak dostalo aj prémiové nemecké trio v poradí Mercedes-Benz, BMW a Audi, pričom najväčší pokles z nich mala mníchovská značka (-14,3 %). No máme tu aj hviezdy. Je ňou napríklad Kia na deviatej priečke s nárastom o 20,9 %, takže Ford sa musel uskromniť s desiatou priečkou.
A keďže Kia je súčasťou koncernu Hyundai, aj sesterská značka dokázala zlepšiť svoj medziročný výsledok. Hyundai si polepšil o 8,6 %. No asi najviac prekvapí rumunská Dacia. Tú síce nájdeme až na pozícii s číslom 12, ale zato s rekordným nárastom o 15,2 %! Predala 96 631 áut. V rebríčku sa dostala pred niekdajších velikánov – Fiat, Citroën, Opel, Seat, Volvo či Nissan. Asi najviac smutní sú však v Land Roveri, Alfe Romeo a v Jaguari. Všetky značky spája viac ako 20-percentný pád. Jaguar klesol dokonca až o 37 %. Viac áut ako oni predalo aj hriešne drahé Porsche, dokonca si polepšilo o 15,6 %. Medziročný nárast zaznamenala aj Honda (+24 %) a DS (+15,8 %), ale byť na 26. a 27. priečke nie je veru víťazstvo.
Lepšie časy nečakajme. Analytik Peter Fuss zo spoločnosti EY varoval, že problémy v dodávateľských reťazcoch budú pokračovať. „Prinajmenšom do novembra tohto roku sa situácia nezlepší,“ poznamenal. Upozornil tiež, že nahradenie dodávateľov z Ruska a z Ukrajiny si vyžaduje určitý čas. „Pre zákazníkov to znamená, že dostupnosť nových áut zostane obmedzená, dodacie lehoty mimoriadne dlhé a ceny sa budú ďalej zvyšovať, a to aj na trhu s ojazdenými vozidlami,“ uviedol Fuss. Predpovedal tiež, že predaj nových áut v EÚ by sa v celom tomto roku mohol znížiť zhruba o desať percent. „Mnohé nasvedčuje tomu, že trh s novými autami v EÚ v roku 2022 klesne na historické minimum,“ dodal.