
Je síce pravdou, že ceny batérií za poslednú dekádu podstatne klesli, keďže výrobcovia dokázali ušetriť na úsporách z masovej výroby a podobný trend odhadovali aj v budúcnosti. Lenže také ľahké to nebude. Ako ukazuje index BMI (Benchmark Mineral Intelligence), cena lítiového karbonátu vzrástla v posledných dvoch mesiacoch na dvojnásobok a hydroxidu lítneho o 70 %. Dražie ale aj kobalt a meď. Teda kľúčové suroviny pre výrobu batérií.
Pritom vzácne kovy majú na cene batérií až 40-percentný podiel a samotný akumulátor môže predstavovať na cene elektromobilu tiež 40 %. Predstava o zlacňovaní elektrických áut sa tak pomaly rozplýva. Pritom optimistické prognózy predpovedali, že ceny elektromobilov sa práve vďaka zlacňovaniu akumulátorov vyrovnajú konvenčným autám už v roku 2025. To sa ale zjavne nedeje.

Analytik BMI Cameron Perks tvrdí, že „lítiové projekty sú financované v malom množstve a príliš neskoro“. Zároveň dodal, že ponuka už teraz nezodpovedá dopytu, pričom ten má vzrásť zo strany automobiliek do konca dekády hneď päťnásobne. Automobilky sa preto snažia mať nad dodávateľským reťazcom kontrolu a investujú do ťažby lítia. Tieto aktivity už oznámili napríklad BMW, Tesla, Toyota, Volkswagen aj Daimler, teda Mercedes-Benz.
No aj keď sa podarí vyriešiť nedostatok surovín pre výrobu batérií, vznikne tu ekologický problém. Ako uvádza Bloomberg, na výrobu jednej tony lítiového karbonátu sú potrebné dva milióny litrov sladkej vody. V Čile tak už dnes obyvatelia začínajú pociťovať dôsledky ťažby. V Austrálii sa zasa pre ťažbu niklu opäť otvorili uhoľné doly v blízkosti Veľkého bariérového útesu, pretože ťažba si vyžaduje stále viac energie. A ťažba kobaltu v Kongu je zasa často spájaná s detskou prácou.
