Pri výrobe elektromobilu vznikne o 70 % viac emisií CO2! Nie je to fáma

Foto: Volvo

Volvo XC40 Recharge - 2020 Volvo je automobilkou, ktorá začala s masívnou elektrifikáciou už pred mnohými rokmi. Napriek tomu priznáva, že benefity plug-in hybridov a elektromobilov sa dostavia až po niekoľkoročnej prevádzke.

Nie je tajomstvom, že batériový elektromobil si so sebou nesie obrovský emisný „batoh“ ešte predtým, než vôbec prejde prvý kilometer. Jeho výroba je totiž energeticky podstatne náročnejšia ako výroba konvenčného vozidla so spaľovacím motorom. A nejde o drobné. Vyplýva to aj zo štúdie švédskeho Volva, ktoré porovnalo emisie CO2 pri výrobe troch verzií svojho SUV XC40/C40. Všetky stoja na rovnakej platforme CMA, majú takmer identickú karosériu a interiér, no zásadne sa líšia pohonom. Klasické XC40 poháňa preplňovaný benzínový motor, XC40 Recharge je nabíjateľným plug-in hybridom a C40 čistým batériovým elektromobilom.

Volvo spočítalo všetky emisie, ktoré vzniknú pri produkcii materiálov potrebných pre výrobu, emisie samotného výrobného procesu a tiež emisie, ktoré sú spojené s jazdou. Výsledky nie sú pre elektrifikované verzie nijako povzbudivé. Plug-in hybridná verzia je na tom z pohľadu výrobných emisií o 30 % horšie a tá batériová dokonca až o 70 %. Môžu za to akumulátory. Situácia sa otočí v prospech elektrifikovaných áut, až keď začnú tieto autá jazdiť. Kým totiž emisie verzií so spaľovacím motorom stúpajú, elektrifikované začnú svoj emisný dlh postupne splácať. Závisí to však od pôvodu elektrickej energie. Ak vzniká z fosílnych palív, dostanú sa do vedenia až po niekoľkých rokoch.

Čítajte viac ACEA: Automobilky bijú na poplach. Elektromobilov pribúda, nabíjačiek nie

Volvo preto počítalo s troma scenármi. Prvý ráta s celosvetovým energetickým mixom, druhý s energetickým mixom v EÚ vrátane Veľkej Británie a tretí so situáciou, ak by sa elektromobily nabíjali výlučne elektrinou z obnoviteľných zdrojov. V prvom prípade by elektrické Volvo C40 splatilo svoj dlh po najazdení 109 918 km, a po 200 000 kilome­troch, ktoré reprezentujú jeho životnosť, by v porovnaní s konvenčnou verziou ušetrilo 15 % emisií. V Európskej únii by predstavoval emisný bonus 30 %, pričom by sa emisie vyrovnali po 77 248 kilometroch. No a ak by C40 „tankovalo“ len zelenú energiu, dostalo by sa do vedenia už po 48 280 kilometroch.

Aj z toho vidieť, že emisie elektromobilov rozhodne nie sú nulové. Za nulové ich možno považovať len lokálne. Prírode je však celkom jedno, či CO2 opúšťa výfuk auta, alebo komín elektrárne. Zásadný prínos budú predstavovať až vtedy, keď bude rásť podiel elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov. Ťažko si však predstaviť, že by zelená energia dokázala napájať väčšinu elektrických áut.

Čítajte viac Zutobi: Ako sú krajiny pripravené na elektromobilitu? Slovensko lepšie ako Nemecko!