
Východonemecký Volkswagen, saské Porsche, ale aj PVC Jaguar, BMW (Bakelit Motor Wagen) či bežiaci kartón. Aj také posmešné prívlastky dávali ľudia Trabantu, ktorý sa stal symbolom socialistickej NDR. Kým západní Nemci jazdili na Mercedesoch, BMW, Opeloch, Fordoch či legendárnom chrobáku, tí ktorí ostali po druhej svetovej vojne uväznení v pazúroch komunistického Ruska, sa museli uspokojiť s Wartburgom alebo práve Trabantom, vyrobeným z duroplastu. A ešte k tomu s dvojtaktom, ktorý zanechával všade, kde sa Trabant objavil, kúdol dymu a pach. Pritom sa na túto „vymoženosť“ socialistického priemyslu čakalo roky.


Trabant bol jednoducho smutným symbolom zaostávania sveta za železnou oponou. Napriek tomu naň mnohí nedajú dopustiť. Azda kvôli nostalgii. Celé karavány Trabantov tiahli aj s náhradnými dielcami počas prázdnin do Bulharska či Rumunska na vytúženú dovolenku k Čiernemu moru. Keď však padol Berlínsky múr, východní Nemci naň rýchlo zanevreli a radšej dali prednosť ojazdeným, ale omnoho modernejším autám zo Západu. Nepomohol mu ani 4-taktný 4-valec 1,1i z Volkswagenu Polo, ktorý sa pod jeho kapotu dostal v závere kariéry. Vymazať z dejín ho ale len tak ľahko nejde. Vyrábal sa v dvoch generáciách. Ccelkovo zišlo z liniek závodu Zwickau neuveriteľných 3,2 milióna kusov.


Väčšina z nich už dávno skončila na vrakovisku. Duroplast, vyrobený z odpadovej bavlny a syntetickej živice, síce nehrdzavel, no všetko ostatné áno. Veľa z nich sa teda nezachovalo, i keď v Nemecku nájdete množstvo fanúšikov tejto bakelitovej legendy, ktorí sa združujú do klubov. A teraz majú nad čím rozmýšľať. Na internetovom bazári Mobile.de sa totiž objavil v skutku ojedinelý kúsok – Trabant 601 S v rozlúčkovej „limitke“ Last Edition. Je presne 53. exemplárom zo 72 vyrobených. Pochádza z jari 1990, tesne pred transplantáciou štvortaktného srdca. Jeho dvojtaktný dvojvalec dáva z objemu 0,6 litra skromných 26 koní, ktoré putujú cez 4-stupňovú manuálnu prevodovku k predným kolesám.
