Foto: Škoda-Auto
Na začiatku deväťdesiatych rokov urobila česká Škoda strategický krok – vstúpila do koncernu Volkswagen. Ten mal o ňu eminentný záujem, a to už v druhej polovici osemdesiatych rokov. Dôvodom bol moderný Favorit, predstavený v roku 1987. Vo Wolfsburgu v ňom videli veľký potenciál a možnosť, ako obsadiť východoeurópske trhy, a to dokonca ešte predtým, než mohol ktosi tušiť, že železná opona sa v roku 1989 zrúti ako domček z karát. Príležitosť však prišla až po revolučných udalostiach a Volkswagen nezaváhal. Vyhral súboj s Renaultom aj General Motorsom a Škodu začlenil do svojho portfólia už v marci 1991.
Foto: Škoda-Auto
Čítajte viac Je Škoda Octavia na odpis? Vylúčené to nie je
Bol to štart novej éry, ktorá znamenala obrovské investície a rozvoj podniku. Na nové autá si však priaznivci Škody museli ešte zopár rokov počkať. Volkswagen prišiel najprv s akčnými verziami Favoritu, ako Sport Line, Black Line či Green Line, a v roku 1992 predstavil prvú veľkú modernizáciu. O dva roky neskôr, teda v roku 1994, prišla na rad Felicia, čo bola de facto ďalšia revízia Favoritu, tentoraz aj s dizajnovými zmenami. Práve tieto modely a ich predajný úspech daroval Volkswagenu to, čo najviac potreboval – čas na vývoj úplne nového aut. A ten prebiehal už od roku 1992 pod kódovým označením 1U. Malo ísť o model nižšej strednej triedy, ktorý by rozšíril ponuku Škody o druhý modelový rad.
Na úvod liftback
S nástupcom Felicie sa logicky počítalo neskôr, v koncernovej centrále jej naordinovali kariéru až od roku 1999. Nový model si požičal názov z histórie. Pôvodná Octavia s dvojdverovou karosériou schádzala z liniek v rokoch 1959 až 1964, ale vo verzii Combi vydržala v ponuke dokonca až do roku 1971. Tá novodobá sa ale technicky odpútala od všetkého, čo dovtedy Škoda vyrábala. Išlo totiž o prvý platformový model s technikou koncernu VW. A ten na Octavii naozaj nešetril. Základ, totiž pochádzal z prvej generácie Audi A3. Tú istú platformu dostal napríklad aj Golf štvrtej generácie, ale až rok po novom škodováckom modeli. Škoda vtedy naplno pocítila silu synergie a bezpečia pod krídlami nemeckého koncernu.
Foto: Škoda-Auto
Maketa dizajnu v mierke 1 : 1 bola na svete už v roku 1993. Za tvarmi praktického liftbacku s výklopným vekom kufra stál Dirk van Brackel. Už z tejto koncepcie bolo zrejmé, že Volkswagen chce urobiť zo Škody rodinnú značku. Octavia bola teda čosi ako Golf s pridanou hodnotou. V kufri skrývala na tú dobu ohromný priestor s objemom 528 litrov a po sklopení sedadiel až 1 328 litrov. A to mala ešte rezervné koleso pod podlahou. Dĺžkou na hranici 4,5 metra prerástla Audi A3, no ostal jej relatívne krátky rázvor, len 2 512 mm. Dizajnéri síce dokázali túto disproporciu šikovne zakryť, ale na zadných sedadlách sa oklamať nedala. Bolo tu málo miesta. Väčšia dĺžka Octavie viedla často k jej nesprávnej kategorizácii do strednej triedy.
Foto: Škoda-Auto
Sériová Octavia sa predstavila v apríli 1996, teda pred dvadsiatimipiatimi rokmi a vyvolala veľký rozruch. Svetový debut absolvovala následne na autosalóne v Ženeve. A chytila sa prakticky okamžite. A to nielen v Čechách a na Slovensku. Zákazníci si mohli v úvodnom roku vyberať medzi dvoma benzínovými štvorvalcami a jedným turbodieslom. Základ tvoril motor 1,6 MPI (55 kW), pre náročnejších zákazníkov bol ale pripravený na tú dobu neuveriteľne vyspelý štvorvalec 1,8 20 V (92 kW) s piatimi ventilmi na valec. Rovnaký pokrok predstavoval moderný turbodiesel 1,9 TDI (66 kW) s priamym vstrekovaním paliva, ktoré bolo v tom čase stále skôr unikátom, než samozrejmosťou. Tlačil naň ale vtedajší šéf koncernu Ferdinand Piech.
Foto: Škoda-Auto
Na kombi sa rok čakalo
Vďaka tomu spotrebovala dieselová Octavia priemerne len 5,1 litra nafty na 100 km. Ponuka sa postupne rozširovala napríklad o agregáty 1,8 20 V Turbo s výkonom až 110 kW, výkonnejší diesel 1,9 TDI (81 kW), ale aj o jeho nepreplňovanú verziu 1,9 SDI (50 kW). Tento motor bol, mimochodom, jediným atmosférickým „nafťákom“ s priamym vstrekom nafty. Najviac sa však čakalo na praktické kombi. Škoda mala totiž v tom čase na linkách len jediné – na báze starej Felicie. Tento model mal však už svoje najlepšie roky dávno za sebou. Škoda však nedočkavých „chalupárov“ poriadne „naťahovala“. Úplne nové kombi predstavila na jar 1997 najprv v podobe konceptu. Ak ste sa ale na toto auto pozreli, bolo zrejmé, že ide o sériový prototyp.
Foto: Škoda-Auto
Čakanie skončilo až v marci 1998, kedy Škoda konečne ukázala finálnu Octaviu Combi. Premiéra pripadla na autosalón v ženeve. Combi splnilo očakávania. Kufor s objemom 548 až 1 328 litrov bol neporovnateľne väčší ako v súdobom Golfe Variant III generácie. Ten poskytoval v základe len 465 litrov. Skvelú prácu odviedol aj Dirck van Brackel. Mnohí považovali kombi za krajšie ako liftback. V porovnaní s ním bola novinka o šesť milimetrov dlhšia a až o 26 mm vyššia. Navyše prišlo Combi s úplne prepracovanou palubnou doskou, neporovnateľne solídnejšou než mal liftback. Škoda jednoducho pružne zareagovala na kritiku zo strany zákazníkov. Čoskoro dostali novú palubovku po Combi aj ostatné verzie.
Foto: Škoda-Auto
Úspech na seba nenechal dlho čakať. Hneď v prvom roku výroby pripadlo na kombi 15 % všetkých predaných Octavií, nasledujúci rok to bolo už 36,7 % a v roku 2001 dokonca 40,5 %. Aby Škoda dokázala uspokojiť rastúci dopyt po nesmierne praktickom aute, začala vyrábať Combi v roku 1998 aj na nových linkách vo Vrchlabí, kde práve končila produkcia starej Felicie. Octavia sa tak stala prirodzenou súčasťou modelového radu a ťažila z následných inovácií. Na konci desaťročia sa z ponuky napríklad vytratila najslabšia pohonná jednotka – motor 1,4i s rozvodom OHV, ktorý bol neúspešným pokusom vytvoriť najlacnejšiu verziu so škodováckou technikou, ktorá mala korene ešte v začiatku šesťdesiatych rokov.
Foto: Škoda-Auto
S Combi prišla štvorkolka
Lepšie na tom nebol dvadsaťventilový motor 1,8 20v, ktorý sa ukázal ako veľmi nespoľahlivý. Jeho miesto tak zastúpil „plnotučný“ liatinový nemecký dvojliter s ôsmimi ventilmi, známy ešte z Passatov vyrábaných začiatkom osemdesiatych rokov. Šliapal však dobre. Ďalšia modernizácia prišla na rad v roku 1999 a s ňou aj prvá Octavia RS. V ponuke bol nielen liftback ale neskôr aj RS Combi. Tiež vyšperkované aerodynamickými doplnkami. Výkon motora 1,8 20v Turbo sa vyšplhal zo 110 na 132 kW. Presne toľko malo aj súdobé Audi S3. Bol to splnený sen „petrolhaedov“ a nadšencov. Konečne nemuseli manželkám vysvetľovať prečo si kupujú auto so zrýchlením z 0 na 100 km/h za osem sekúnd a maximálkou 235 km/h. Jednoducho preto, že keď bolo treba, zmenil sa tento „rýchlik“ na dokonalé rodinné auto. Z kufra neubudol ani liter.
Foto: Škoda-Auto
To ale nebolo všetko. Octavia Combi sa môže pochváliť aj jedným prvenstvom. Bola totiž prvou Škodou s pohonom 4×4. Na trh prišla praktická štvorkolka v roku 1999. Dokonca mala o pár milimetrov väčšiu svetlú výšku, takže zvládala lepšie jazdu po nespevnených povrchoch. Túto verziu ste si mohli dopriať s motormi 1,8 Turbo (112 Kw), úsporným 1,9 TDI (67 kW ) alebo dvojlitrom. O rozdelenie hnacieho momentu medzi nápravy sa starala elektro-hydraulická spojka Haldex. Octavia tým dostala ďalšiu technológiu, ktorá bola dovtedy vyhradená pre Volkswagen alebo Audi. Práve tento model bol predchodcom jej súčasných SUV. Veď Yeti prišilo na svet až v roku 2009.
Foto: Škoda-Auto
Kto zas túžil po luxuse, mohol si Octaviu Combi dopriať v luxusnej verzii Laurin & Klement s koženým čalúnením, strešným oknom, výkonným audiom Symphonie a digitálnou klimatizáciou Climatrionic. V roku 1999 pribudol modernejší motor 1,4 16v (55 kW) a pôvodná atmosférická jednašestka posilnila na 75 kW. Naftový agregát 1,9 TDI zvýšil výkon na 74 kW a o dva roky neskôr až na 96 kW. To už mala Octavia, vrátane Combi za sebou facelift, ktorý jej priniesol napríklad číre predné svetlá a nové nárazníky. V roku 2004 nasledovala druhá generácia, lenže s tou prvou sa Škoda akosi nechcela rozlúčiť. A ani zákazníci.
Čítajte viac Test: Škoda Octavia Scout - imidžové kombi s výborným dieslom
S prívlastkom Tour schádzala prvá generácia z výrobných liniek ešte neuveriteľných šesť rokov. Síce s obmedzenou výbavou a skromnejšou ponukou motorov, ale priaznivci značky si ju kvôli nízkej cene nevedeli vynachváliť. Takže posledné kusy vznikali až do októbra 2010. Vyrábala sa aj na Ukrajine či v Indii. Úplne posledné kusy prvej generácie boli zmontované v Kazachstane ešte v roku 2011! Bol to jednoducho úspešný, takmer 15-ročný príbeh. Škoda vyrobila z novodobej Octavie 1,44 milióna exemplárov, z toho 970 000 liftbackov a viac ako 470 000 kombi. Kombi sa následne objavilo aj v ďalších generáciách. Až po tú súčasnú štvrtú. Ako to bude s tou ďalšou je vzhľadom na rozsiahlu elektrifikáciu zatiaľ vo hviezdach. Predaje kombi padajú, pretože ich žezlo prebrali SUV.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda
Subaru