Foto: Ford
V päťdesiatych rokoch bol svet doslova pobláznený prúdovými lietadlami. Tieto revolučné stroje, najmä vojenské, dosahovali zrazu dvojnásobné rýchlosti a lietali vyššie ako kedykoľvek predtým. Fascinujúca technológia nenechala chladným ani automobilový priemysel. Geniálny americký dizajnér Harley Jarvis Earl z General Motorsu, mimochodom tvorca prvého koncepčného auta ako nového nástroja pre navrhovanie dizajnu a marketingu, odštartoval módu okrídlených áut. Na zadných blatníkoch amerických korábov začali rásť „plutvy“ pripomínajúce smerové krídla stíhačiek, chrómové masky obsahovali motívy kompresorov prúdových motorov a zadné svetlá evokovali tvarom šľahajúce plamene forsáže.
Čítajte viac Chrysler Turbine: Kupé na ‘tequilu‘ bolo romantickou, ale slepou uličkou
Tam sa to ale neskončilo. Prúdovými motormi boli očarení aj technici. Zdalo sa, že malá plynová turbína bez akýchkoľvek vibrácií by mohla čoskoro nahradiť zložité a ťažké spaľovacie motory v autách. Veľká americká trojka tak odštartovala turbínové preteky. General Motors predstavil turbínou poháňaný Pontiac Fierbird a Chrysler dokonca vyrobil 55 exemplárov revolučného modelu Turbine s talianskym dizajnom od Ghia, ktoré testoval v špeciálnom programe až do roku 1966. A čo Ford? Ani ten nezaháľal, no informácie o jeho turbínovom programe vyplávali na povrch len nedávno vďaka archivárovi Fordu Tedovi Ryanovi, ktorý zverejnil snímky neznámeho prototypu na Twitteri aj s výňatkami z doteraz neznámej správy automobilky.
Foto: Ford
Na experiment si Ford vybral v roku 1955 svoj luxusný kabriolet Thunderbird, v tom čase prakticky úplne nový model, ktorý absolvoval premiéru len rok predtým na autosalóne v Detroite. Bežne poháňal dvojmiestny Thunderbird vidlicový 8-valec Y-block s objemom 4,8 litra a výkonom rovných 200 koní, teda 147 kW. Ten ale turbínový tím Fordu odstránil a namiesto neho použil turbínu T50, ktorú mu dodal Boeing. Túto hnaciu jednotku využívali napríklad vrtuľníky či dokonca motorové člny. Turbína mala výkon 130 kW, čo nebolo až tak ďaleko od parametrov 8-valca. Výhodu predstavovala neporovnateľne nižšia hmotnosť – len 150 kg. Vtesnať turbínu pod kapotu Thunderbirdu nebolo ťažké vďaka kompaktným rozmerom.
Čítajte viac Techrules TREV: Číňania predstavujú turbínu pre elektrické autá!
Ale potom prišli problémy. Technici museli riešiť odvod horúcich spalín, ktoré dosahovali teplotu nad 900 stupňov Celzia. Turbína preto dostala dva obrie výfuky, ktoré ústili hneď za prednými kolesami. Ťažko si to predstaviť, pretože na zverejnených snímkach nevidieť žiadny tlmič ani systém chladenia. Viesť výfukové potrubie do zadnej časti bolo pravdepodobne drahé. O tomto aute musel vedieť po naštartovaní snáď celý Dearnborn. Došlo aj na dizajnové úpravy. Tak napríklad, na zvýšenej kapote sa objavili odvetrávacie lamely a na zadných blatníkoch pribudli akési lapače vzduchu. V prednej časti zasa vidieť odlišné obrysové svetlá. Prvé testy spustil Ford v roku 1956 a zverejnená správa odhaľuje, že Ford prišiel veľmi rýchlo na limity takejto konštrukcie.
Foto: Ford
Oceňuje síce malé vibrácie, nízku hmotnosť, dobrú akceleráciu pri stredných rýchlostiach, predpokladá tiež nízke servisné náklady, ale kritizuje nevhodné umiestnenie výfukov či veľké oneskorenie pri rozbehu a enormný hluk. Tieto riziká Ford odradili od ďalšieho vývoja. Napokon, už len konverzia jediného experimentálneho exemplára stála Ford 188 000 dolárov. Dnes sa to nezdá veľa, ale pozor, v roku 1956 išlo o ekvivalent dvoch miliónov dolárov. Takže turbínový projekt zamieril rovno do koša. Na rozdiel od Chysleru tým Ford ušetril množstvo peňazí. O osude vzácneho Thunderbirdu nie je dnes nič známe. Pravdepodobne z neho turbínu vybrali a vrátili doň pôvodný motor, ale je tiež veľmi pravdepodobné, že táto slepá ulička vývoja skončila kdesi na šrotovisku. To bol v tých časoch bežný postup.
Čítajte viac Turbo NAMI 053: Ruský turbínový autobus jazdil 160 km/h. Už v roku 1959!
Napokon, aj z Chrysleru Turbine sa zachovalo len deväť exemplárov. Zvyšných 46 putovalo pod lis. Podobne to bolo s experimentálnym Pontiacom Firebird, ktorý sa nikdy nedostal ani len do fázy malosériovej výroby. Ford sa ešte pokúsil využiť turbínu vo futuristickom kamióne Big Red z roku 1964, ale ani tam pôvodne nádejná technológia neuspela. Šesťdesiate roky tak znamenali pre revolučný pohon „konečnú“. Veď v tom čase sa už automobilový priemysel zamiloval do inej revolučnej novinky – Wankelovho rotačného motora. Jeho zástavba do áut sa ukázala ako neporovnateľne jednoduchšia. No ako vieme, išlo o ďalšiu cestu do pekla, ktorá priviedla viacero automobiliek takmer na pokraj bankrotu. Jednoducho, piestový spaľovací motor sa ukázal ako nenahraditeľný.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda