Čína obmedzuje vývoz kritických surovín. Je to varovanie pre Európu

Európa v oblasti automobilového priemyslu už nejaký ten rok nie je „pupkom sveta“ a nemôže si dovoliť celému svetu diktovať vlastné pravidlá, obmedzovať prístup konkurencie na európske trhy a zároveň od nej vyžadovať, aby jej vychádzala v ústrety a plnila všetky jej požiadavky. Z koláča nemožno vyberať len hrozienka – to si dnes uvedomujú asi všetci s výnimkou europolitikov.

Platí to aj pre snahu obmedzovať dovoz lacných čínskych áut do Európy, aby mohli európske automobilky predávať svoje vlastné predražené autá. Vlastný trh samozrejme treba chrániť a myslieť aj na zamestnanosť, ale nemôže sa tak diať protekcionisticky. Automobilky v EÚ to zneužívajú, vidno to na obmedzovaní ponuky a výbav v prospech drahších a luxusnejších áut. Tie lacné sa z trhu postupne strácajú, alebo ich ceny rastú tak vysoko, že sa ich ani neoplatí kupovať. Stačí sa pozrieť na to, ako hlavným európskym hráčom na trhu rastú zisky aj pri klesajúcej výrobe.

Je logické, že väčšina európskych výrobcov nechce, aby na trh EÚ prišli lacné čínske autá – ako spaľovacie, tak aj elektromobily. Preto sa Únia tomu snaží zabrániť, najjednoduchším opatrením je zdvihnúť na čínske autá clá tak, aby pre zákazníkov v Európe prestali byť zaujímavé. Schodnou cestou je v tomto prípade ekologický prístup, celková uhlíková stopa a podobne. To totiž politikom umožňuje povedať, že opatrenie nie je namierené proti čínskym autám, ale všeobecne proti „neekologicky vyrábaným“ a deje sa tak v záujme ochrany životného prostredia a nie v záujme ochrany európskych automobiliek, nestíhajúcich konkurencii.

Problémom však je, že aby európske automobilky mohli vyrábať elektromobily, potrebujú od Číny batériové články, respektíve aspoň kritické suroviny, pretože na ich dovoze z tejto krajiny sú zatiaľ do veľkej miery závislé. Takže EÚ chce od Číny, aby nedovážala vlastné autá do Únie a zároveň podporovala dodávkami kritických surovín svojich európskych rivalov. A to po ekonomickej stránke veľkú logiku nedáva. Aby obchod fungoval, treba vymyslieť stratégiu win-win, z ktorej by mohli profitovať obe strany.

Čítajte viac Clá na čínske elektromobily rozdeľujú výrobcov. Niektorí sú proti

A Číňania to už začínajú dávať najavo obmedzovaním, presnejšie reguláciou, vývozu kritických surovín „v záujme štátnej bezpečnosti“. Už o augusta Čína napríklad obmedzila vývoz gália a germánia, dvoch kritických prvkov na výrobu polovodičových čipov. Čína je ich najväčším svetovým dodávateľom a exportéri budú po novom potrebovať špeciálne licencie na ich vývoz do tretích krajín.

Tento krok môže poškodiť celý rad západných technologických spoločností, ktoré tieto prvky používajú na výrobu rôznych produktov. Germánium sa využíva vo vesmírnych technológiách, najmä v solárnych článkoch, pretože je odolnejšie voči kozmickému žiareniu ako kremík. S približovaním sa k fyzikálnym limitom kremíka v niektorých technológiách a polovodičoch sa uvažuje o zvýšenom používaní germánia, ktoré ich umožňuje prekonať.

Pokiaľ ide o gálium, 95 % sa používa v zlúčenine arzenid gália. Tá slúži pri výrobe zariadení, ako sú mikrovlnné frekvenčné integrované obvody, infračervené svetelné diódy, laserové diódy, solárne články a optické vlákna. Niektoré elektronické vlastnosti arzenidu gália sú lepšie ako vlastnosti kremíka. Má vyššiu rýchlosť nasýtenia elektrónov a vyššiu pohyblivosť elektrónov, čo umožňuje fungovanie tranzistorov arzenidu gália pri frekvenciách vyšších ako 250 GHz.

Čítajte viac Čínsky zázrak? Nie, Nio prerába na každom elektromobile 33-tisíc eur

Od 1. decembra sa čínska regulácia bude týkať ďalšieho dôležitého prvku pre výrobu batérií – grafitu. Grafit existuje síce nielen prírodný, ale aj syntetický, no pri oboch je dominantným svetovým producentom práve Čína. V prípade prírodného má na trhu 60-percentný podiel, v prípade syntetického 90-percentný. Len pre ilustráciu o ako dôležitý prvok ide – priemerný elektromobil potrebuje pre svoju batériu približne 50 až 100 kg grafitu, v závislosti od jej veľkosti. Preto toto opatrenie vyvolalo u európskych automobiliek veľkú nerovzitu.

Odpoveďou je snaha budovať v EÚ (ale aj v USA) fabriky na výrobu syntetického grafitu. Ibaže ten sa vyrába prevažne z petrochemických produktov, alebo ak chcete – fosílnych palív. Takže jeho použitím sú „čisté elektromobily“ oveľa menej čisté, respektíve ich uhlíková stopa výrazne rastie.