Emisie z pneumatík boli dlhý čas na okraji záujmu. Väčšiu pozornosť vyvolali až spolu s predstavením návrhu emisnej normy Euro 7, v rámci ktorého by mali byť v rámci znečistenia produkovaného autami sledované aj emisie z bŕzd a pneumatík.
Z tohto uhla pohľadu by bezemisnými prestali byť aj elektromobily, pri ktorých vďaka ich vyššej hmotnosti možno predpokladať o niečo vyššie opotrebovanie bŕzd a pneumatík (rádovo až v desiatkach percent) v porovnaní so spaľovacími autami rovnakej kategórie. Samozrejme, svoju úlohu pritom zohráva aj veľkosť a kvalita pneumatík, účinnosť bŕzd a jazdný štýl majiteľa vozidla.
O tom, že pneumatiky áut z pohľadu globálneho znečistenia netreba podceňovať, svedčia aj niektoré dáta. Už známe štatistiky sú šokujúce. Podľa britskej spoločnosti Emissions Analytics sa celosvetovo vyrobia takmer 2 miliardy pneumatík. Ak ich naukladáte na seba, dosiahli by až na Mesiac. Michelin na základe testov odhadol, že pneumatiky celosvetovo vypúšťajú približne 3 milióny ton mikročastíc ročne a vytvárajú ďalšie 3 milióny ton častíc z povrchu ciest. Emisie pevných častíc (PM 2,5 a PM 10) z pneumatík a bŕzd v testoch takmer vždy prevyšujú ich množstvo z výfukov, podľa štúdie odborníkov z Imperial College London je redukcia častíc opotrebovania pneumatík rovnako dôležitá ako znižovanie emisií výfukových plynov.

Len pre názornosť – podľa správy Pew Charitable Trust z roku 2020 pochádza 78 percent mikroplastov v oceáne z pneumatík. Použitú zmes z približne 24 tvorí syntetický kaučuk, vyrobený s použitím vedľajších ropných produktov, ktorý počas jazdy degraduje a uvoľňujú sa známe mikročastice, avšak nielen tie.
Jednou z najnebezpečnejších je zlúčenina s označením 6PPD, ktorá sa do pneumatík pridáva na zamedzenie ich praskaniu. Pri vystavení prízemnému ozónu sa 6PPD premení na množstvo ďalších chemikálií – vrátane zlúčeniny, o ktorej sa zistilo, že je akútne toxická pre množstvo druhov rýb a pred rokmi spôsobila takmer vyhynutie lososov na časti severoamerického pobrežia. Potvrdilo to nezávisle na sebe viacero štúdií.

Pneumatiky zostávajú nebezpečné pre život vo vode aj v súčasnosti, vedci predpokladajú, že mikročastice z pneumatík budú do roku 2050 najväčším zdrojom mikroplastov v moriach a oceánoch. Doteraz sa vplyv škodlivých látok z pneumatík detailnejšie neskúmal, no správa Yale Environment 360 hovorí, že kaučuk, využívaný v pneumatikách obsahuje viac ako 400 chemikálií a zlúčenín, z ktorých mnohé sú karcinogénne. Ktoré a nakoľko, bude v najbližších rokoch predmetom podrobného výskumu.
Problému sú si vedomé aj firmy, vyrábajúce pneumatiky. Tie sa snažia nájsť ekologickejšie alternatívy ku klasickému kaučuku. Napríklad Continental otvoril už v roku 2018 experimentálne laboratórium „Taraxagum Lab Anklam“, kde prebieha výskum pestovania a spracovania ázijských púpav, s ktorým spoločnosť začala už viac než pred dekádou.

Z nich získaná guma je ekologickejšia a je plnohodnotnou kvalitatívnou náhradou exotického kaučukovníka. Kaučuk získavaný z púpavy nazvali výskumníci po latinskom pomenovaní púpavy Taraxagum. Nejde pritom len o laboratórne pokusy. Možno niektorí z vás na „pneumatikách z púpavy“ jazdia, pre bicykle sú totiž už komerčne dostupné.
Britská spoločnosť Tire Collective zas testuje „zberné zariadenie“, ktoré je pripevnené ku každej pneumatike. Emisie z nej zachytáva vďaka využitiu elektrostatiky a prúdenie vzduchu okolo rotujúceho kolesa. Takto získané častice pritom môžu byť zdrojom materiálu pre druhotné spracovanie, dokonca ich možno opäť použiť aj pri výrobe pneumatík.