To isté auto si môžeme často vybrať s rôznymi pohonmi. Tie sa odlišujú nielen palivom či mierou elektrifikácie, ale aj výkonom. Samozrejme, je príjemné mať auto s dostatočnou výkonovou rezervou, ale za dynamiku si vždy priplatíme. Ak chceme teda ušetriť, volíme slabšie motorizácie. Lenže existuje výkonová hranica, pod ktorú by sme ísť nemali. Jednoducho preto, že to nie je bezpečné. Presne na súvislosť medzi výkonom a bezpečnosťou sa pozrel nemecký autoklub ADAC. Našiel kritérium, podľa ktorého sa dá posúdiť, či má auto dostatočný výkon alebo nie. Vychádza z pohotovostnej hmotnosti. Je totiž logické, že ťažšie auto potrebuje na primeranú dynamiku vyšší výkon.
Dynamika sa následne meria zrýchlením z 0 na 100 km/h. Ale ADAC tvrdí, že táto disciplína nie je vždy relevantná. Niektoré autá dokážu totiž slušne akcelerovať z miesta, ale pri vyšších rýchlostiach akosi „zvädnú“. Závisí to napríklad aj od druhu pohonu. Inak sa správajú maloobjemové preplňované 3-valce, inak atmosférické motory, inak diesle, inak plug-in hybridy a úplne inak elektromobily, ktoré dokážu ponúknuť maximum krútiaceho momentu prakticky od nulových otáčok. Dôležitý je priebeh krútiaceho momentu. Preto sa ADAC zameral na pružnosť, ktorá je veľmi výhodná pri predbiehacích manévroch. Zmeral zrýchlenie zo 60 na 100 km/h pri simulovanom predbiehaní.
Čím rýchlejšie totiž takýto manéver zvládnete, tým menej času a vzdialenosti strávite v protismere. A to hovorí o vzťahu výkonu a bezpečnosti. Ako to dopadlo? ADAC konštatuje, že dnešné autá sú vo všeobecnosti dostatočne výkonné na to, aby spĺňali štandardné požiadavky aj so základným pohonom. Taký Golf 1.0 TSI (85 kW) zvládne napriek pohotovostnej hmotnosti 1 300 kg stovku za 10,2 sekundy. V 70. rokoch to pritom dokázali len autá so 6-valcami alebo legendárny Golf GTI, ktorý vážil muších 810 kg, takže stovku mal na tachometri za „dychberúcich“ 9,2 sekundy. Ale ktorá výkonová špecifikácia vozidla je skutočne zmysluplná?
Minimálny odporúčaný výkon áut podľa hmotnosti
Hmotnosť | Výkon |
---|---|
1 000 kg | 59 kW/80 |
1 250 kg | 74 kW/100 k |
1 500 kg | 88 kW/120 k |
1 750 kg | 103 kW/140 k |
2 000 kg | 118 kW/160 k |
2 250 kg | 132 kW/180 k |
2 500 kg | 147 kW/200 k |
Hodnotiace kritériá ADAC-u naznačujú, že čas zrýchlenia 4,35 až 8,63 sekundy (zo 60 na 100 km/h) je dobrý až dostatočný. Rozumné časové okno pre zrýchlenie je preto medzi 5,5 a 8 sekundami. V tomto časovom rámci vozidlo prejde približne 122 metrov (za 5,5 sekundy) až 178 metrov (za 8 sekúnd). Nie všetky autá to ale dokážu. Dobrým príkladom je elektrická Dacia Spring Electric 45. Podľa ADAC-u je predbiehanie s takýmto autom na frekventovaných vidieckych cestách alebo nájazdoch diaľnic poriadnou skúškou nervov a dokonca aj nebezpečné. Malý elektromobil zvládne šprint zo 60 na 100 km/h za 14,86 sekundy a potrebuje na to 330 metrov! Pritom pripájací pruh na diaľnici má dĺžku 250 metrov.
Čítajte viac Bugatti: Namiesto W16 príde V16. Je to oficiálneNaopak, Tesla Model S zvládne tú istú disciplínu za bleskových 1,64 sekundy a na vzdialenosti iba 36 metrov. O pružnosť by ste sa preto mali zaujímať, hoci výrobcovia takéto údaje často neposkytujú, alebo len v prípade, že sa majú čím pochváliť. Inak je štandardom zrýchlenie z 0 na 100 km/h. Dá sa však vyvodiť, že auto, ktorá dá stovku pod desať sekúnd, bude mať aj primeranú pružnosť. ADAC tiež odporúča aspoň minimá výkonu podľa pohotovostnej hmotnosti auta. A tiež na základe svojich rozsiahlych testov a meraní uvádza tri najpružnejšie a tri najmenej pružné autá podľa typu pohonu – od benzínových a naftových, cez plug-in hybridy až po čisté elektromobily. Nájdete ich v nasledujúcich tabuľkách.