DS 7 má za sebou už zopár rokov kariéry. Toto prémiové francúzske SUV, ktorým chcel „Citroën“ konkurovať Audi, BMW či Mercedesu-Benz, preto podstúpilo vlani modernizáciu. To je aj dôvod, prečo sa nám opäť dostalo do rúk. V rámci nej došlo aj na zmenu názvu. Vystačí si bez prívlastku Crossback. Jednoducho, nové DS 7 je len DS 7. No prívlastkov je tu tak či tak dosť. Posúďte sami. Naša verzia má totiž kompletný názov DS 7 Opera E-Tense 4×4 300k (PHEV). Začnime dizajnom. Zmeny sú viditeľné na prvý pohľad. Dizajnéri prepracovali prednú masku. Je širšia, ostrejšia a ubudlo z nej chrómu. K tomu pridáva nový nárazník denné svetlá DS Light Veil v podobe piatich vertikálnych prúžkov. Majú aj funkciu smerových svetiel. Určite pôsobia lepšie ako tie pôvodné. No a nové sú aj hlavné svetlomety.
Za tými starými bude však možno niekomu možno ľúto, pretože futuristické otočné moduly, ktoré vytvárali extravagantné divadlo už pri priblížení sa k autu, sú preč. DS dalo prednosť konvenčnejšiemu riešeniu –LED svetlám DS Pixel LED Vision 3.0. V noci ale rýchlo pochopíte, že svietia podstatne lepšie ako tie pôvodné. Svetlo smerujú do zákrut a tieňujú protiidúce vozidlá, aby neoslepovali iných vodičov. Vzadu je hlavnou novinkou nápis DS Automobiles v čiernej lište, ktorá spája elegantné zadné svetlá s diamantovou grafikou. Aj tu ubudlo trošku chrómu. Decentné zmeny DS 7 nepochybne pomohli, no zároveň nezmenili jeho uhladený charakter. Náš exemplár zdobil modrý lak Zaphire a 20-placové disky Tokyo. Či to ale všetko stačí na prémiovú auru, ktorú sa snaží DS vyčarovať okolo značky, je otázne.
Na polceste k prémii
Interiér ostal takmer bez zmien. Naša línia Opera je vrcholom ponuky, čo sa týka štýlu, na ktorom si DS zakladá. Nájdete tu preto veľmi kvalitné materiály. Ventilované a vyhrievané sedadlá sú pohodlné a majú nastaviteľnú stehennú podperu. V kontraste s tým sú tu ale lacno pôsobiace prieduchy ventilácie, lacné plasty niektorých ovládačov či držiaky na nápoje, ktorým chýba roletka. Spojitosť s koncernovými súrodencami zasa DS prezrádza páčkami pod volantom, ktoré nájdete napríklad v Citroënoch. Priestoru je napriek masívnym obkladom dosť, ale ergonómia nie je bez chýb. Daňou za dizajn sú napríklad neprakticky umiestnené tlačidlá otvárania okien na stredovom tuneli, v štýle Lamborghini. Pochváliť nemôžeme ani dizajnovo „vyparádené“ štartovacie tlačidlo, ktoré po chvíli hľadania objavíte medzi stredovými prieduchmi ventilácie.
Z hľadiska ergonómie to neprekáža, ale zaberá miesto, kde by sa mal nachádzať oveľa dôležitý spínač výstražných svetiel. Ten sa potom krčí pod stredovou obrazovkou na strane spolujazdca. Hľadať musíte aj tlačidlo aktivácie udržiavania v jazdnom prúde, ktoré nachádza sa vľavo od volantu na spodku palubnej dosky. Chýba aj samostatný panel klimatizácie, ovláda sa výlučne cez displej. A keď sme už pri infotainmente, ani ten nevyniká extra intuitívnosťou. Začnime digitálnym prístrojovým panelom. Nastaviť síce možno niekoľko zobrazení, ale to najdôležitejšie, teda zobrazenie rýchlomeru a výkonu má kosoštvorcové stupnice s malým rozsahom a zlým odčítaním. Dizajn tu opäť zvíťazil nad zdravým rozumom.
Oveľa lepšie je na tom 12-palcová obrazovka v strede palubnej dosky s vysokým rozlíšením. Pôsobí modernejšie a solídnejšie. Reaguje vcelku pohotovo, lenže ovládanie menu nie je úplne jednoduché. Malé kapacitné tlačidlá pre vstup do hlavnej ponuky sú totiž zoradené v tenkej lište pod displejom. Škoda, že DS nepoužilo radšej systém klávesov z novej tritisícosmičky, pri ktorom máte lepšiu spätnú väzbu. A to nehovoríme o malých valčekových ovládačoch na ramenách volantu, ktoré sa napriek kosoštvorcovému vzoru kĺžu. Veľkú logiku nemá ani umiestnenie ovládača jazdných režimov bližšie k spolujazdcovi ako k vodičovi. Chválime však starší volič prevodovky, ktorý tvorí klasická páka a nie drobný kolískový ovládač, ktorý sa šíri produkciou Stellantisu ako blesk.
Vzadu ponúka DS veľa miesta na nohy aj dostatočnú rezervu nad hlavou. „Sedáky sú ale relatívne krátke. Tu mohlo byť DS o čosi veľkorysejšie. Je tu ale vychytávka v podobe elektricky nastaviteľného sklonu operadiel – prvok známy len zo zopár luxusných limuzín. Ovládajú sa spínačom na dverách, identickým so spínačom okien. Pod elektricky ovládaným vekom je 555 litrov pre batožiny. To je identická hodnota s dieselovou, jedinou nehybridnou, verziou, ale daňou za batériu zasahujúcu do kufra je menšia palivová nádrž. Má iba 43 litrov. Kufor je súmerný no po sklopení operadiel delených v pomere 40 : 60 neponúkne vodorovnú ložnú plochu. Nerátajte ani s rezervným kolesom. Miesto naň sa nenašlo. Pod podlahou je len malá schránka, napríklad na lekárničku. Dokonca aj nabíjací kábel sa musí „povaľovať“ v kufri.