Foto: Ford
Prvenstvo sériovej výroby áut na montážnom páse sa často pripisuje Henrymu Fordovi, lenže história hovorí čosi celkom iné. Henry Ford bol síce vizionár, ale nie vynálezca. K sériovej výrobe ho inšpiroval Ransom Eli Olds. Zakladateľ automobilky The Olds Motor Works, známej pod označením Oldsmobil, chrlil v michiganskom Lansingu jednovalcový Curved Dasch už v prvej dekáde minulého storočia. A to v tisíckusových sériách. Vozidlá sa pohybovali na vozíkoch od jednej skupiny robotníkov k ďalšej, pričom každá zodpovedala len za jeden výrobný úkon.
Čítajte viac Tesla spustí revolučný výrobný proces. Pás Henryho Forda pošle do minulosti
Forda tiež fascinovala úžasná organizácia práce na chicagskom bitúnku. Zvieratá tu putovali zavesené na pohyblivých kladkách od jednej skupiny mäsiarov k ďalšej, až bolo celé zviera kompletne spracované. Ford potreboval urobiť to isté, len celkom naopak. Podobný štýl výroby používali napokon už v devätnástom storočí napríklad aj niektoré americké zbrojovky či textilné továrne.
Foto: Ford
Henry Ford vedel, že sériovou výrobou by dokázal nielen zvýšiť produkciu, ale aj stlačiť cenu na úroveň, ktorá by z dovtedy luxusného tovaru, akým automobil nepochybne bol, spravila bežný spotrebný produkt.
Slávny Ford Model T sa narodil už v roku 1908, no k technológii sériovej montáže mal ešte ďaleko. V závode na Piquette Avenue síce Ford dokázal vyrobiť ročne 10 000 kusov, čo bol absolútny rekord, no každý jeden exemplár montovala od prvej po poslednú skrutku jedna zo skupín robotníkov. A hoci cena „plechovej „Lízy“, ako Američania prezývali Ford T, klesla na tretinu cien konkurencie, Fordovi to stále nestačilo. Vždy hovoril, že všetko sa dá robiť lepšie, ako sa to robí. Peniaze, ktoré zarobil na úspechu modelu T, investoval do vybudovania novej továrne v Highland Parku.
Čítajte viac Ford v problémoch: Veľkú fabriku v Nemecku asi zatvorí. Nik ju nechce
Po skúškach a dolaďovaní procesu sériovej montáže, ktorú Ford testoval už od roku 2010, sa presne 7. októbra 1913 rozbehla naplno. Vozidlá sa posúvali na pohyblivých stoloch v 84 pracovných taktoch. Každý robotník vykonával len jeden montážny úkon, čo umožnilo zamestnať obyčajných ľudí bez vzdelania, namiesto drahých remeselníkov. Všetky diely boli unifikované, pričom zložitejšie diely prichádzali k pásu v podobe montážnych celkov. Karoséria bola lakovaná výlučne čiernou farbou. Jednoducho preto, že schla najrýchlejšie.
Foto: Ford
Kým v pôvodnej továrni Piquette Avenue trvala výroba Fordu T 12,5 hodiny, v Highland Parku dokázal Ford skrátiť výrobný proces na 93 minút. Už v roku 1914 opúšťalo bránu továrne nové auto každé tri minúty. V tomto roku ich Ford vyrobil 260-tisíc. Zamestnával pritom 13 000 zamestnancov. Len na porovnanie, ostatné automobilky v USA vyrobili spolu podobné množstvo vozidiel, ale potrebovali až 66 000 pracovníkov. Pritom kvalita ich áut sa s tou Fordovou nemohla vôbec porovnávať. Mali omnoho viac kazových dielcov a vyššiu poruchovosť.
Čítajte viac Šéf Fordu po výlete s vlastným elektro-pikapom: Nebolo to jednoduché
Tu sa však Ford nezastavil. Zakrátko zaviedol dopravný pás poháňaný elektromotormi a zavádzal ďalšie a ďalšie zlepšenia vrátane poloautomatických strojov, ktoré výrobu zjednodušovali a urýchľovali. Zamestnanci sa nemuseli vzdialiť od svojho pracovného miesta ani na krok. Všetky potrebné súčiastky mali poruke a vozidlá na linke v správnej výške.
Práca však bola neuveriteľne monotónna a zle platená. Robotníci dreli na linkách deväť hodín denne za dva a pol dolára. Konkurencia ich označovala za otrokov. Ford k tomu povedal: „Počul som, že sme vraj oprostili prácu od všetkého umu. Neoprostili. Len sme vložili viacej umu do plánovania a riadenia, aby z toho mohli profitovať aj tí, čo toho vedia menej.“
Foto: Ford
No i tak netrvalo dlho a Ford mal vážne problémy. Robotníci masovo utekali za menej frustrujúcou prácou. Na každých tisíc najatých zamestnancov ostalo len sto pracovať pre Ford dlhší čas než pár dní či týždňov. Nepomohli ani masívne nábory a školenia nováčikov. Nakoniec väčšina ľudí odišla. Ford preto znížil denný pracovný čas z deväť na osem hodín a mzdu zdvojnásobil na päť dolárov denne. A hoci za to spočiatku vyžadoval od zamestnancov nielen perfektnú prácu, ale dokonca aj usporiadaný rodinný život, čo kontroloval najatými detektívmi, prinieslo to svoje ovocie – spokojných a produktívnych robotníkov.
Čítajte viac Ford prerába na každom elektromobile 32 000 dolárov. Vraj je to výhoda
V roku 1916, teda tri roky po spustení pásovej výroby, stúpli zisky Fordu na dvojnásobok, pričom cena Fordu T stále klesala. Z pôvodne 850 na neuveriteľných 260 dolárov. Obstarať si ho mohli už aj samotní zamestnanci Fordu za štyri mesačné platy. Tak sa peniaze na vyššie mzdy opäť vrátili do pokladnice automobilky, stúpol odbyt a opäť klesli náklady na výrobu jedného kusa. Henry Ford sa doslova vyjadril, že zdvojnásobenie platov bolo tým najlepším úsporným opatrením, aké kedy urobil.
Foto: Ford
V rokoch 1908 až 1927, keď sa Ford T vyrábal, vzniklo vďaka revolučnému systému výroby celkovo 15 176 888 kusov. V tom čase sa však nových metód zhostila aj konkurencia a náskok Fordu sa pomaly skracoval. To aj pre tvrdohlavosť samotného Henryho Forda, ktorý bol síce veľkým zástancom inovácií vo výrobe, ale nepriateľom inovácií samotného produktu. Ford T z roku 1908 sa preto príliš neodlišoval od toho, ktorý vznikol o 19 rokov neskôr. Ford si zjavne myslel, že najdôležitejšia je cena a že Ford T jediné auto, ktoré bude kedy ľudstvo potrebovať. Ako ukázala budúcnosť, aj on sa občas mýlil.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda