
Je apríl roku 2010 a Dacia Duster v púšti neďaleko marockého Marakéša skupine novinárov prvýkrát predvádza svoje terénne schopnosti. Atmosférická jednašestka nemá sily na rozdávanie, ale krátky prvý prevodový stupeň a pohon 4×4 prevzatý od Nissanu fungujú perfektne. Vtedy ešte nik netuší, ako trh auto prijme.

O dvanásť rokov neskôr sa ocitáme na rovnakom mieste. Flotila Dusterov – tentoraz už druhej generácie a s novým logom na maske chladiča – je opäť pripravená vyraziť sa do púšte. Auto ako také už dobre poznáme. Nedávna modernizácia priniesla iba ľahko upravenú masku chladiča, nové výduchy ventilácie na palubnej doske alebo možnosť elektrického sklápania vonkajších spätných zrkadiel.

Ide hlavne o to, zajazdiť si s Dusterom tam, kde začínal. A symbolicky sa rozlúčiť s naftovým motorom, pretože nová generácia, avizovaná na budúci rok, ho už neponúkne.
Dusterov je už takmer dva a pol milióna
Aj tlačovka bola netradičná, lebo zástupcovia Dacie na nej hlavne spomínali. Doposiaľ sa predalo takmer dva a pol milióna Dusterov. Predajný úspech vraj bol prekvapením. Pôvodne čakali, že auto sa ujme najmä v horských oblastiach, medzi lesníkmi alebo firmami, ktoré svojich zamestnancov posielajú mimo spevnených ciest. Napokon sa Duster uchytil aj v rodinách. Predaje vraj medziročne klesli iba dvakrát. Raz keď zákazníci očakávali facelift prvej generácie a s ním avizované lepšie odhlučnenie kabíny, druhýkrát pre čipovú krízu.

Dizajn Dacie Duster navrhol Erde Tungaa. Keď sa potom schyľovalo ku vzniku druhej generácie, šéfdizajnér Laurens van den Acker vyhlásil, že nakresliť ju musí opäť Tungaa. Jeho úlohou bolo rozvinúť existujúce tvary predchodcu. Mimochodom, Erde Tungaa je rodák z mongolského Ulanbátaru a študoval aj v Česku.
Dážď je v zime bežný
Dosť bolo rečí, vyrážame do púšte. Ani nie desať kilometrov za Marakéšom odbáčame na nespevnenú cestu. Obydlia sa po chvíli stratia a my sa ocitáme v šírej pustatine. Namiesto očakávaného piesku, sú všade na okolo skaly a mláky. Agafé je kamenistá púšť. Ide o pomyselnú vstupnú bránu do pohoria Atlas. Keďže táto časť Maroka má stredomorské podnebie, nie je ničím výnimočným ak púšť v zimných mesiacoch pokropí dážď.


Auto nie je pre výlet do púšte nijak špeciálne upravené. Pruženie má sériové a pneumatiky tiež. Ide o celoročné plášte GoodYear Vector 4Seasons. Bližší pohľad však odlahí poctivú hliníkovú „lyžu“ pod motorom a prevodovkou. Štandardne tam Duster máva plast. V rámci originálneho príslušenstva si však môžete dokúpiť oceľový ochranný plech (stojí 106 eur) alebo väčší hliníkový, aký máme my (236 eur). K dispozícii je aj oceľová ochrana palivovej nádrže a zadného diferenciálu. Tieto doplnky na našom aute chýbali.
Krátka jednotka nazlostí aj poteší
Úprimne, asi dvakrát sme si spodkom škrtli o skalu, no inak žiadny problém. Aj pohon 4×4 mohol vo väčšine situácií zostať v základnom, teda automatickom režime. Rýchle úseky sa striedali s pomalými. Miestami bolo potrebné ísť naozaj krokom a vtedy nám veľmi prišiel vhod krátky prvý prevodový stupeň.

V meste je krátka jednotka nepohodlná, zato na väčších terénnych prekážkach a v prudkých výjazdoch autu dovolí vyslovene kráčať bez toho, aby šofér trápil spojku. Spojkový pedál môže byť uvoľnený, motor napriek korytnačiemu tempu nehrozí zhasnutím a na kolesá prúdi dostatočná porcia krútiaceho momentu. Krátka jednotka je jednoduchá, ale veľmi užitočná alternatíva redukcie.
Nafta a štvorkolka idú dokopy
V rýchlych úsekoch na rozľahlej pláni sme sa cítili tak trochu ako účastníci Rely Dakar. Ručička rýchlomera atakovala deväťdesiatku a podvozok odvádzal výbornú prácu. Verzie s pohonom oboch náprav a viacprvkovým zadným zavesením majú subjektívne poddajnejšie pruženie ako dvojkolky s jednoduchou vlečenou zadnou nápravou.


Duster možno nemá najtuhšiu karosériu v segmente, ale vďaka účinným tlmičom ani nedostáva kopance od kolies. Napokon, boli sme posledný turnus novinárov a autá nejavili žiadne známky „únavy“. Otázka znie, ako by vyzerali po povedzme päťročnej službe v púšti. V každom prípade, niekoľko „domácich“ Dusterov sme cestou stretli, väčšina mala obuté terénne pneumatiky.
Naftový štvorvalec 1.5 Blue dCi (85 kW/115 k, 260 Nm) je v Dusteri odsúdený na zánik. Škoda. Má príjemne mäkký akustický prejav a v zásobe dostatok sily. Úprimne, pre jazdu v teréne sa nám subjektívne zdá byť lepšou voľbou ako benzínový 4-valec 1,3 TCe. Ak sa pýtate na spotrebu nafty, tak v púšti vyletela na sedem litrov, na asfalte potom klesla ku päťlitrovej hranici.
Krajina Dacie
Každý vie, že domovom značky Dacia je Rumunsko. Za svoju ju však berú aj mnohí Maročania. Vrátane dvoch taxikárov, ktorí nás viezli po Marakéši. Veď Dacia má v Maroku hneď dva výrobné závody a dominanciu na miestnom trhu s novými autami. Jej podiel podiel asi 27%. Zatiaľ čo v Kasablanke vznikajú autá najmä pre domáci trh a pre Alžírsko, v Tangeri stojí jeden z najmodernejších závodov celej aliancie Renault-Nissan-Mitsubishi. Aktuálne tam vyrábajú Sandero a Logan, určené aj pre Európu.

Na uliciach prevládajú staršie Logany a minivany Lodgy, ktoré obľubujú hlavne taxikári. Nové Dacie lacné nie sú. Sandero so základným atmosférickým benzínovým trojvalcom tam predávajú v prepočte za 11 450 eur. Duster je dostupný výhradne s naftovým motorom. Základná verzia s pohonom prednej nápravy vyjde na 17 500 eur.