Príbeh Carlosa Ghosna by mohol byť dobrým námetom pre akčný hollywoodsky thriller. Ghosn bol totiž koncom milénia manažérskou superstar a jedným z najvplyvnejších ľudí, pohybujúcich sa vo svete automotive.
Svoju závratnú kariéru odštartoval v Micheline, kde strávil 18 rokov, v roku 1996 sa stal viceprezidentom Renaultu, kde inicializoval radikálnu reštrukturalizáciu. V roku 1999 vznikla Aliancia Renault – Nissan, Ghosn sa stal napokon šéfom Nissanu. Tam zahájil ďalšiu výraznú reštrukturalizáciu a automobilke pomohol z existenčných problémov a de facto ju zachránil pred krachom. Vtedy bol na vrchole popularity.
Obyčajná nenásytnosť alebo sprisahanie?
V roku 2005 sa stal aj šéfom Renaultu a historicky vôbec prvým manažérom na svete, ktorý súčasne riadil dve spoločnosti, patriace do rebríčku Fortune Global 500. V roku 2016 po rozšírení aliancie Renault – Nissan o Mitsubishi sa stal logicky šéfom aj tejto značky.

Do problémov sa dostal v roku 2018, keď čelil podozreniu z rozsiahlych daňových podvodov v rokoch 2011 až 2015. K tomu sa vzápätí pridalo podozrenie, že dlhodobo zneužíval finančné prostriedky automobilky Nissan pre vlastné obohacovanie sa.
To ho napokon koncom roku 2019 viedlo k rozhodnutiu z Japonska tajne utiecť tesne pred koncom uplynulého roku a krátko pred začiatkom súdu, ktorý by zrejme skončil jeho uväznením. Jeho cieľovou destináciou sa stal Libanon. Ghosn má totiž popri francúzskom a brazílskom aj libanonské občianstvo a Libanon navyše nemá s Japonskom extradičnú zmluvu, čo značí, že podozrivých do tejto krajiny nevydáva.
A útek bol naozaj dramatický. Podľa rôznych zdrojov strážený dom opustil v krabici na hudobné nástroje. Následne súkromným lietadlom s podplatenými pilotmi opustil krajinu a preletel cez Istanbul do Libanonu. Libanonské úrady doteraz tvrdia, že let bol legálny a Ghosn do krajiny vstúpil taktiež legálne, pričom využil svoj francúzsky pas, ktorý mu však mal byť v Japonsku odobraný spolu s brazílskym a francúzskym. Francúzske pasy však mal dva, druhý z ich zostal v jeho domácom uzavretom trezore, prístup k nemu mal však jeden z jeho právnikov.
Ghosn až do súčasnosti tvrdí, že z Japonska utiekol pred „zmanipulovaným súdnym systémom“, všetky obvinenia proti nemu sú vykonštruované a dôkazy zmanipulované. Za komplotom proti nemu sú vraj ľudia z vedenia Nissanu, obávajúci sa o osud automobilky, ktorá v čase, keď jej šéfoval, nezvratne smerovala k čoraz užšej spolupráci a previazanosti s Renaultom, čo sa Japoncom vo vedení Nissanu ani v najmenšom nepáčilo.
Aj keď to vyzerá „pritiahnuté za vlasy“, skutočne sa postupne objavili svedectvá, nasvedčujúce, že jeho pád bol v Nissane naozaj „želaný“ a niektoré obvinenia z finančných podvodov zrejme nestoja na tak pevných základoch, ako sa pôvodne zdalo, dokonca môžu byť úplne vyfabulované.

V roku 2020 panel OSN pre ľudské práva zistil, že Ghosnovo zadržiavanie v japonskom väzení na viac ako 100 dní nebolo ani nutné, ani nijako racionálne zdôvodnené a porušilo jeho práva. Rozhodnutie zatknúť Ghosna štyrikrát za sebou s cieľom predĺžiť jeho zadržiavanie bolo podľa pracovnej skupiny Rady OSN pre ľudské práva „zásadne nespravodlivé“. Pravdou je tiež, že Greg Kelly, topmanažér Nissanu, ktorého spolu s Ghosnom obvinili z uskutočnených a plánovaných finančných machinácií bol v roku 2022 oslobodený spod väčšiny bodov obžaloby, zároveň Nissan dostal pokutu za falšovanie finančných správ.
Topmanažér vracia úder
Aktuálne Carlos Ghosn prešiel do ofenzívny a na Nissan podal miliardovú žalobu, pričom 588 miliónov si nárokuje pre seba za poškodenie dobrého mena, priame finančné straty a náhradu nákladov a 500 miliónov vo forme sankcií pre Nissan. Proces by mal začať už na jeseň.
Ghosn je v žalobe konkrétny a obviňuje v nej minimálne 12 ľudí, vrátane:
- Hariho Nadu, manažéra Nissanu, ktorý mal celé „sprisahanie“ s cieľom zosadiť Ghosna z čela správnej rady a úplne ho vylúčiť zo štruktúr firmy zorganizovať
- Hidetoshiho Imazu a Hitoshiho Kawaguchio, dvoch topmananžérov Nissanu, ktorí sa na sprisahaní podieľali
- Toshiakiho Onumu, manažéra, ktorý spolu s Nadou súhlasil so spoluprácou s japonskými prokurátormi, aby sa vyhli trestnému stíhaniu
- Masakazu Toyodu a Motoo Nagaia, dvoch členov predstavenstva Nissanu
Zástupca Nissanu uviedol, že spoločnosť ešte nedostala žalobu a preto sa k nej nemôže vyjadriť a nebude ju nijako komentovať. Žaloba zahŕňa aj ďalšie osoby a subjekty, ktorým ešte nebola doručená. Libanonský prokurátor nariadil pojednávanie na september. Orgány v Libanone môžu požiadať svojich japonských kolegov o spoluprácu pri vyšetrovaní Ghosnových tvrdení, veľká ochota k nej asi nebude. Komplikovaný súdny spor sa teda môže rozhorieť nanovo.

Ako to bol naozaj, sa možno nikdy nedozvieme. Pravdou je, že Nissan sa proti úzkemu spojeniu s Renaultom naozaj bránil a mal v aliancii hrať iba druhé husle, čo sa japonským manažérom vôbec nepáčilo. Hlavným architektom vytvorenia aliancie bol pritom Ghosn, ktorý bol zároveň šéfom oboch spoločností, takže naozaj bol „na odstrel“ .
Ghosn, ktorého kariéru sme podrobne sledovali, však nikdy nepatril k manažérom, ktorí by si zakladali na skromnosti a pokore, takže si vieme predstaviť, že pár desiatok miliónov, ktoré mal v priebehu niekoľkých rokov dostať ako bonus „za vernosť“ sa mu jednoducho nechcelo priznať a mnohé výhody, spojené s funkciou si možno užíval viac, než by sa patrilo.
Je dosť dobre možné, že komplot voči nemu skutočne existoval a jeho odporcovia len niektoré Ghosnove prehrešky o niečo viac nafúkli a prifarbili. A teraz sa im to zas on bude snažiť vrátiť aj s úrokmi. Celú situáciu možno napokon najlepšie vystihne staré známe „narazila kosa na kameň“.