Foto: Obrist
Syntetické palivá vyrábané zo zeleného vodíka a CO2 zachyteného z atmosféry považujú mnohí za lepšie riešenie ako prechod na elektromobily. Mohli by ich totiž používať klasické autá bez nutnosti zásadných technologických zmien a využívať pritom už existujúcu infraštruktúru. V podstate s anelíšia od benzínu či nafty, len nepochádzajú z ropy. Majú však aj svoje nevýhody. Pri ich spaľovaní vzniká opäť CO2 a pri ich výrobe sa minie veľa zelenej energie – asi 20 kWh na liter. Ak by bola táto energia uložená priamo v akumulátore elektromobilu, prešiel by mnohonásobne viac kilometrov ako bežné auto na liter umelo vyrobeného benzínu. Lenže rakúska spoločnosť Obrist-Group, známa napríklad aj projektom plug-in hybridnej Tesly S s malým spaľovacím generátorom, má iný názor.
Čítajte viac Porsche už vyrába benzín zo vzduchu. Liter však stojí 50 eur
Jej šéf Frank Obrist tvrdí, že vyvinul technológiu výroby zeleného etanolu, pri ktorej sa spotrebuje z atmosféry viac oxidu uhličitého, ako sa vyprodukuje pri spálení zeleného etanolu v spaľovacom motore a použije pritom energiu, ktorú by nebolo možné distribuovať do siete. „Nula nám nestačí. Svinstvo, ktoré sme vyfúkli do atmosféry za posledných sto rokov, treba vrátiť späť.“ Pod svinstvom pritom myslí oxid uhličitý, ktorého zvyšujúca sa koncentrácia vo vzduchu je hlavnou príčinou globálneho otepľovania. Veľmi účinná technológia získania CO2 z atmosféry využíva lúh sodný. Táto látka známa doteraz skôr z pečenia a gastronómie je vraj pripravená spôsobiť revolúciu v technológii odčerpávania tohto skleníkového plynu.
Čítajte viac Obrist: Táto Tesla Y má dojazd 1 500 km! Ale aj výfuk
Pri výrobe zeleného etanolu, pre ktorý si Obrist zabezpečil ochrannú známku aFuel, chce časť molekúl CO2 extrahovaných zo vzduchu premeniť aj na pevný uhlík a tým ho natrvalo odstrániť z atmosféry. „S touto technológiou môžeme prvýkrát aktívne znížiť koncentráciu CO2 v atmosfére,“ hovorí Frank Obrist. Táto technológia má byť pritom jednoduchšia ako ďalší proces, o ktorom sa stále diskutuje – podzemné skladovanie skleníkového plynu, napríklad vstrekovaním do bývalých ložísk zemného plynu. A odkiaľ sa vezme zelená energia na výrobu zeleného vodíka – druhej nevyhnutnej zložky pre výrobu etanolu? No predsa zo slnka! Slnečné elektrárne v slnečnom páse zeme dokážu vyrobiť dostatok energie. Ale nie tej, ktorú by očakával Európan na nabíjačke.
Čítajte viac Syntetické palivá: Takto trápne Európska únia ‘vypiekla‘ s Nemcami
„Kritici majú mylnú predstavu, že elektrina používaná na výrobu vodíka pre e-palivá konkuruje priamemu využívaniu elektriny. Nie je to tak. Vodík a e-palivá sa vyrábajú pomocou zelenej elektriny, ktorá sa inak nedá využiť, pretože sa vyrába ďaleko v púšti a je jej tam prebytok,“ povedal Profesor Werner Tillmetz, vedúci divízie elektrochemických energetických technológií v Centre pre výskum solárnej energie a vodíka Baden-Württembergu. Inými slovami, elektrina, ktorá sa používa na výrobu e-palív v Namíbii alebo Západnej Austrálii, by sa nikdy nemohla použiť na nabíjanie elektromobilu v Európe, pretože sa nedá dopraviť. Preprava tejto energie do husto osídlených oblastí je preto kľúčová a najjednoduchší spôsob, ako to urobiť, je premeniť ju na tekutý etanol.
Čítajte viac Nemecko chce oslobodiť syntetické palivá od daní. Zabije to elektromobily?
Inovácie spoločnosti Obrist už naštartovali viacerých investorov. Firmy ako EWU Tech Limited a DSE Green Technology Limited do nej hodlajú „naliať“ viac ako 10 miliárd eur, čo má pomôcť vzniku tovární v Namíbii, Egypte, Thajsku a Spojených štátoch amerických. Prvý zelený etanol podľa receptu Obristu s negatívnou bilanciou CO2 by mal začať prúdiť k zákazníkom v roku 2028. Partneri už rokujú s egyptskou vládou. Potenciál je však obrovský pre celý svet. Zelený etanol sa dá totiž ľahko prepravovať, uskladňovať a distribuovať už existujúcou infraštruktúrou. Porovnajte si to s prechodom na čisté elektromobily…
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda